Výstava sa už tradične konala v spoločenskej hale vo Viničnom. Keďže sa konala cez Veľkonočné sviatočné obdobie, tak sa jej zúčastnilo relatívne „menej“ psíkov (do 100) a niesla sa v komornom duchu.
Na výstave som zapisovala posudky a tak som mala zase raz jedinečnú možnosť pozrieť sa na naše cavaliere očami anglickej rozhodkyne. Byť priamo pri rozhodcovi a sledovať akým spôsobom pristupuje k svojmu rozhodnutiu pri posudzovaní psíka je veľmi zaujímavé. Zapisovala som v minulosti už niekoľko krát a musím povedať, že každý rozhodca je úplne iný.
Dnes hodnotila pani Jennifer McAlpine (UK), drobná, veľmi energická, rozhodná a prísna pani, chovateľka cavalierov na dôchodku. Pri hodnotení ju bola zábava pozorovať, pretože nám pri stole okomentovala svoju prísnosť nasledovne: „ Nemôžem dať výbornú psíkovi, ktorý na to nemá. Jednoducho som tu od toho, aby majiteľ vedel kam jeho psík patrí, načo v ňom vzbudzovať márne nádeje, raz „to“ tam nie je tak nie je a niekto mu to musí povedať. To isté som povedala aj na (nejakej výstave to som nezachytila) nedám výbornú ani keď ju dali rozhodcovia pred tým, aj keď to je šampión.“ Povedala by som, že keď pozrela na psíka, tak si ho v hlave veľmi rýchlo a nekompromisne zadelila do troch skupín, výborný, veľmi dobrý a dobrý.
Hodnotila nasledovne, nechala si prebehnúť psov v kruhu okolo seba, pozrela si ich potom rýchlym, skúmavým pohľadom jedného po druhom, potom si nechala postaviť na stôl psa, pozrela mu oči, dĺžku nosa, výraz tváre, prehmatala ho, ešte si ho pozrela na stole z diaľky, nechala ho prejsť do trojuholníka, po rovinke hore dole a potom prišla k stolíku, dívala sa na psa stojaceho pred sebou a diktovala posudok a potom ďalší. Na konci si všetkých psíkov v kruhu ešte raz pozrela a udelila poradie. Vždy mi ako prvú nadiktovala známku a až potom hodnotenie. Výborný dostal len psík menšieho vzrastu, s dobrým uhlením končatín, pevným, rovným chrbtom, tzv. „coby“ čo znamenalo, že je súmerný do dĺžky a výšky, so správne dlhým nosom (nepáčili sa jej psy s kratším, ako hovorila Charlie nosom), veľkými, tmavými očami a u sučiek musela byť hlava jasne samičia, jemná. Ospravedlnila nižšie nasadený chvost a farebné nedostatky nepokladala za chybu, ktorá by ovplyvnila hodnotenie. Samostatnú kategóriu pre ňu tvorili menšie, kompaktné psíky, ktoré nazvala „true toy spaniel“ s jemným výrazom ale pevným telom. Takýchto psíkov bolo z celej výstavy snáď ledva do päť. Vôbec nebrala do úvahy zaradenie psav minulosti napr. do triedy šampiónov ak mal nedostatky proste mu v pohode dala známku dobrý. Odhadom mohlo známku výborný dostať okolo 20 psov z celkového počtu 98 (zopár neprišlo) a každému z majiteľov musím pogratulovať, pretože prešli „ohňom“ ako by som mierne povedala, môžu byť veľmi hrdí, že sa im ušlo také krásne hodnotenie. Veľmi dobrý dostali psíkovia väčšieho (up to size) alebo príliš drobného, tenkého vzrastu, s dlhším telom, príliš krátkymi nohami, strmím uhlením končatín, alebo tenkou, slabou kostrou, kratším nosom, zlou kvalitou srsti, neupravené. Ako okomentovala, niektoré potrebovali „more shampoo“ čo by sa na výstave nemalo stať. V prípade, že jemnejší psík bol v mladších triedach (šteniatka, dorast, mladý a stredná) tak dala vždy do hodnotenia poznámku v zmysle, môže sa ďalej vyvinúť alebo zlepšiť s pribúdajúcim vekom (mne osobne sa viac páči, keď sa pes vyvíja a mohutnie aj v hlave aj v tele postupne ako keď je hneď veľký cvalík, lebo v staršom veku je potom až príliš mohutný.) Dobrý dostali príliš veľké psy, psy s nesprávnou hlavou – príliš krátky nos, u sučiek samčia, hrubá hlava, nesprávny skus zubov, zlé, strmé uhlenie končatín, vyššie predné alebo zadné nohy, chrbát nie celý čas rovný. Stačilo ak si ho psík neudržal rovný pri pohybe, hneď okomentovala, že sa prehýba, nesprávny pohyb, nesprávne predvedenie. Veľký dôraz dávala na to ako psík nosí chvost, ak ho držal vysoko, prípadne až zakrútený nad chrbtom tak ho nazvala slangovo tzv.„gay tail“. Dokonca upozornila, aby sme si v chove dali pozor na príliš krátky nos.
Odhadujem, že celkové hodnotenie psov bolo asi štvrtina výborné, dve štvrtiny veľmi dobrý a tretina dobrý. Som zvedavá ešte raz na výsledky, keď budú na stránke. Podľa toho čo si pamätám, tak boli triedy, kde prakticky nedala výbornú a na druhej strane napr. jedna trieda BT sučiek boli výborné všetky, veľmi sa jej páčili. Mňa prekvapilo a potešilo zároveň, že TR farbe sa ušlo dosť výborných, keďže sa táto farba pokladá za problematickú a práve u anglických rozhodcov som v minulosti zažila hodne nie práve pozitívnych hodnotení. Najpočetnejšia trieda bola klasicky BH.
No a ešte zopár subjektívnych pocitov za mojich psíkov, kvôli objektivite som sa k nim nepriznala. Pre tých, čo nezažili pocit, že sú na výstave v pozícii organizátora (zapisovateľom som bola na poslednú chvíľu v piatok večer, pretože kamarátka ochorela) si to možno nevedia predstaviť. Proste ak nie ste v „mojich topánkach“ zapisovateľa, tak si možno neuvedomíte aké je to byť v momente hodnotenia tam. Ani to, že sa proste musíte tváriť, že to nie sú vaše psíky a ak ste pred tým zažili toľko prísnych posudkov, veru nie je vám všetko jedno. Moje sučky vystavovala Angelique Bobrík a ruky sa mi doslova triasli trémou keď som šla písať hodnotenie. Predviedla ich štandardne krásne, dokonca sa ani len nepozreli mojou stranou, ako by som tam nebola. Na na moju veľkú radosť sme dostali V2 v mladých Artemis z Maleho majera TR sučka dobrého formátu, úplne štvorcový format, pekná hlava a oči, dobre uložené plecia a uhlenie zadných končatín, v pohybe drží rovnú hornú líniu a VD v mladých Atos (za to že je „up to size“), ale hodnotenie mal krásne: “Nádherný TR pes, bohato osrstený, výborne predvádzaný, pekná hlava, dobre uložené plecia a dobré uhlenie zadných končatín, pohybuje sa dobre držiac hornú líniu celý čas, už by nemal v žiadnom prípade narásť, je to nádherný pes,” a V2, ResCAC v šampiónoch Ninnive Sevi Biely demon: “Veľmi pekná TR sučka, nádherná hlava, dobré oči, dobre uložené plecia, uhlenie zadných končatín OK, dobrý pohyb, pekne prezentovaná.”