Prvá klubová výstava šteniatok Viničné 2013

Klubová výstava má svoj rituál a obyčajne je v tej istej hale, tento krát vo Viničnom. Na začiatku vyzerá chaoticky. Majitelia prichádzajú, handlari trénujú mladých psíkov až do príchodu rozhodcu v kruhu. Známi debatujú a zvítajú sa, umiestňujú boxy so psíkmi každému kde sa páči. Potom sa kruh ako na povel vyprázdni a ujme sa ho vedúci kruhu.
Ako prvé začnú súťaže dvojíc, chovateľských staníc a potom hodnotenie King Charles Spanielov a nakoniec začínajú súťaže jednotlivých tried cavalierov.
Šteniatka, vo veku od 4 do 6 mesiacov prichádzajú ako prvé a sú posudzované všetky farby spolu. Moja malá trojka, Anabela, Artuš a Artemis bola v šoku. Vystrašene so stiahnutými chvostíkmi ňuchali všetko okolo seba a mali rešpekt pred tými obrovskými tibetskými dogami, ktoré boli v susednom kruhu, pred toľkými pachmi, toľkými ľuďmi a proste všetkým. Jednoducho tento krát bežali tri klubové výstavy paralelne, tibetské dogy, tibetské psíky a cavaliere. Po chvíli sa šteniatka trochu upokojili. Rozložili sme skladacie stoličky a šteniatka zistili, že tento kúsok priestoru teraz patrí nám. Nežne som ich pohladila a nechala nech si všetko pekne oňuchajú. Do šteniatok psíkov som prihlásila Artuša a bola som zvedavá ako sa mu bude dariť. Podľa katalógu boli spolu s ním prihlásení jeho dvaja BH polovičný bratia po otcovi Royal Times Darlington z Magnolia PassCo a ruby Porthos zo Zlatej kométy. Silná konkurencia!

Predvádzať v kruhu je pre mňa ťažké. Vždy mám takú trému. Správanie psíka je nepredvídateľné a pravdu povediac aj moje. Nastupovali sme ako prvý v kruhu s mojím šťastným číslom 4. Artuš sa poobzeral okolo seba a zatváril sa: “Fíha aj takéto niečo sa dá robiť? Toto sa mi páči!” Cupital suverénne, spokojný sám so sebou, proste pes, ktorému sa predvádzanie na výstave páči a ktorý sa preto narodil. Bol hrozne podarený. Myslím, že toto je psík, ktorý bude mať z výstav skutočnú radosť. Na stole si nechal pozrieť zúbky úplne bez problémov, dokonca si ani nesadol. Keď mi po hodnotení Vierka Stloukalová priniesla žltú stužku a teda ocenenie veľmi nádejný, v prvom momente som nevedela či to je dobre alebo zle. Nikdy si nepamätám priradenie farba stužky a umiestnenie. Super, tešila som sa. Za mnou išli ostatní psíkovia z triedy. Záverečné kolá v kruhu, predvádzali sme sa ešte raz a čakali na určenie poradia. Prvý bol Porthos, no a potom pani Hazel Edwards váhala, najprv si vybrala Delisona z MagnoliaPassCo, znovu sa zamyslela, zahľadela do Artušových tmavých, veľkých očí a posunula nás na druhé miesto. V duchu som zajasala VN2, nádherný úspech! Ešte väčšiu radosť mi spravilo hodnotenie: „Veľmi nádejné šteňa, pekné okrúhle tmavé oči, dobrý stop, krásna hlava, dobre stavaný, pohybuje sa dobre na svoj vek, rovná horná línia, dobre nasadený a nesený chvost, ukazuje sa, že bude mať dobrú srsť, dobré kosti, veľmi pekný“.
Na ďalšie kolo so sučkami sme si museli ešte dobré dve hodinky počkať. Prechádzala som sa po hale, rozprávala s kamarátmi a obdivovala psov v kruhu. Obzerala som si prichádzajúcich návštevníkov a nevedela sa dočkať. Janka Kopečná sľúbila, že sa príde ukázať s Amarylis. Tak dlho som malú Lilly nevidela! Moje najmladšie šteniatko odišlo z domu ako prvé, ledva mala deväť týždňov. Aká bude? Videla som zopár fotiek, ale predsa len, skutočnosť je skutočnosť. Potom som ich uvidela, Janka ju niesla na rukách, Lilly sa k nej túlila a obe boli dosť vyplašené. Hľadali nás. Rozbehla som sa k nim a zvítali sme sa. Zobrala som si Lilly na ruky. Zarazene ma ovoňala a skúmavo pozorovala. Neviem či ma spoznala. Aj ja som mala problém vidieť v tejto mladej slečne moje malinké šteniatko. Veľmi sa zmenila, narástla do krásy. Trošku potrebuje schudnúť, ale má úžasnú, bohatú srsť, pekné uhlenie, milý a nežný výraz v tváričke. Pozreli sme aj zúbky a úžasné, krásne nové perličky jeden vedľa druhého a správny, nožnicový skus. Chvíľu som s ňou pochodila medzi uličkou, Angelique Bobrík ju skúsila postaviť na prepravku, tak sa nám ju podarilo odfotiť aj spolu s jej bračekom a sestričkami. Pár minút som sa potešila a už Janka musela odísť späť, zastavili sa len na kratučko. Aj tak si to vážim, že si našli čas a peniaze prísť ju ukázať!
Ani neviem ako a doobedie bolo fuč aj s obedom a už nás čakalo predvádzanie sučiek v kruhu. Malú Anabelu predvádzala Angelique Bobríková a ja som predvádzala Artemis. Znovu krásne hodnotenie! Anabela, VN1: “Veľmi pekná tricolour sučka, pekné oči, dobrý pigment, pekná hlava, dobre uložené plecia, dobrá horná línia, dobre nasadený a nesený chvost, mohla by mať trochy lepšie uhlené zadné končatiny čo sa môže zlepšiť vekom, pekne rozdelené farby, dobré pálenie” a Artemis VN2:” Ďalšia veľmi pekná tricolour sučka, nie tak vyspelá ako predchádzajúca, pekná hlava, ale nie tak jemná ako predchádzajúca, horná línia ešte nie je usadená, v pohybe nosí trochu vysoko chvost, stále veľmi nádejná.”
Tešila som sa ako malá! Myslela som si, že pôjdeme o druhej domov a teraz ostávam do finálnych súťaží! Postupne nás prišli pozrieť majitelia šteniatok a vziať si ich domov. Najprv Katka s Jurkom, musím povedať, že mali veľkú radosť z úspechu, myslím, že s tým ani nerátali. No a potom Soňa s jej Igorom prišli po Belu a počkali na záverečné súťaže. Odnášali sme si najkrajšie šteňa, sučka.