Terapia psom alebo terapia psov?

Ráno o 10-tej sme sa stretli na seminári cvičenia na fit lopte so psíkmi. Cieľom bolo naučiť sa terapeutické praktiky, ktoré vedú k posilneniu svalov psa.

Boli sme malá skupinka, teraz váham, ak poviem šiestich dievčat, nebude to pravda, ak poviem dám, nebudete mi veriť. V skutočnosti, verím, že keby ste nás chvíľu sledovali, poviete dám. Naša cvičiteľka Lucka s kríženkou Roxy, dáma s tibetským španielom, s čiernym ovčiakom (nepoznám plemeno), s jack russell terrierom, ja s cavalierkou a psí terapeutický cvičiteľ. Premýšľam ako nás opísať. Prečo dámy? Museli by ste nás vidieť, jednoducho sme boli šarmantné, jemné pri práci so psíkmi a zároveň rozhodné a dôrazné, keď sme od nich niečo vyžadovali. Okolo nás poletoval tzv. súzvuk duší, boli sme tam, pretože sme sa chceli naučiť ako cvičiť so svojimi psíkmi tak, aby sme zlepšili ich fyzický stav. Bohužiaľ som si zabudla fotoaparát a tak mám len fotky z mobilu, ale myslím, že názornosť je cennejšia ako ich nekvalita.

Kríženka Roxy bola náš model. Každý zo psíkov mal svoj osud. 10 mesačný tibetský španiel zoskočil tuším z tretieho poschodia a zlomil si predné labky, jeho majiteľka ho nechala operovať a keď začínal s terapiou, tak ich mal v nesprávnej polohe, slabé a využíval prednostne zadné nohy. Čierny ovčiak má displáziu bedrových kĺbov. Jack russell terrier, sučka má prasknutú platničku a keď začínala s terapiou jednu zadnú labku prakticky nepoužívala, vôbec na nej nevedela stáť. No a ja som prišla viac zo zvedavosti ale aj preto, lebo Missy som v 7-dmich mesiacoch presilila zadnú labku na túre v Tatrách a odvtedy, keď chodíme na dlhšie prechádzky (rozumej keď prejdeme na turistike čo ja viem okolo 15 km hore dole kopcom, čiže ona x krát viac) si ju začne v polovici šetriť a na druhý deň mierne kríva. Na ďalší deň sa to zase spraví a je v pohode. Mňa to však mrzí a tak skúšam, ako jej labku posilniť.

Tréning mal svoje pravidlá a postup. Najprv nám cvičiteľka vysvetlila ako treba pred každým výkonom psíka rozcvičiť. Až potom sa môže začať s cvičením.V zavretej dlani držala odmenu a Roxy za ním jemne otočila hlávkou najprv k pravému, k ľavému plecu pár krát, potom hore a potom dole medzi nôžky, ale tak aby si neľahla. Potom nám predviedla otočku okolo vlastnej osy na jednu a na druhú stranu. Ďalší cvik bol daj packu, ale tak, aby si packu neoprel o vašu ruku, len ju držal vo vzduchu, jednu, druhú a zase. Vstaň a sadni, ale nie prudko ako na cvičáku ale pekne, plynulo ako by to spravil prirodzene.

Pokloň sa (psík leží na predlaktiach a chvostík s ritkou má hore) a popros, psík si sadne na zadné labky a z nich sa postaví a sadne akoby robil drepy. Všetko najprv na zemi a potom na fit lopte. No a ako ďalší cvik po zvládnutí základných by sa mal psík vedieť točiť na fit lopte za svojím chvostíkom do oboch strán kol dokola. Po predvedení sme cvičili my, jedna po druhej asi tak 5 – 10 minút. Ďalšie kolo sme skúšali na fit lopte, najprv stáť, potom sadnúť. Španiel bol smiešny, nevedel sa dočkať začať pracovať, ale potom sa vôbec nesústredil, vyskakoval hore dole na fit loptu, tá sa mu celá rozhojdala, tak z nej capol, potom sa rozbehol za našimi sučkami a zase chcel ísť na fit loptu, no také pojašené trdlo. Teriérka bola tiež celá pojašená, Misy fit loptu už poznala, skúšali sme na nej stáť počas handling tréningu, no a ovčiačka bola tiež super, bola rozvážnejšia a tiež už loptu poznala.

Druhé kolo nám cvičiteľka ukázala cviky, každej podľa problémov svojho psíka. Tie, ktoré sme posilňovali zadné labky, sme nechali sučky prednými labkami na zemi a zadnými stáli na lopte, znovu sa najprv učili získať stabilitu. Potom stáli na zemi na zadných labkách a prednými na fit lopte a nohou sme ich jemne posúvali, aby chodili do kruhu okolo lopty. Striedalo sa cvičenie, rozprávanie, predvádzanie cvikov a zase cvičenie. Trvalo to skoro dve hodiny. Malé hyperaktívne sa upokojili a unavené vedeli lepšie sústrediť. Moja sa lepšie sústredila na začiatku a ku koncu už bola evidentne unavená a aj keď pracovala, nie s radosťou. Ovčiačka mala celý čas stabilný, pokojný výkon, vyzerala, že ju nič nerozhádže.

Cvičiteľka rešpektovala osobitosť každého psíka, prispôsobila cviky, záťaž, dĺžku cvičenia. Táto mladá dáma mala oveľa viac rozumu ako ja, keď som mala malé deti. Nebola benevolentná ale ani príliš náročná. Od psíka vyžadovala práve toľko, koľko dokázal poskytnúť. Prispôsobila mu dĺžku cvičenia, náročnosť a naučila nás prvý princíp. Vždy musíte psíka odmeniť keď je na fit lopte a keď spraví cvik správne. Posadila by som ju ako vzor pre všetky mamy, ktoré preťažujú, ale aj pre tie, ktoré rozmaznávajú svoje deti. Starý mudrci by to nazvali, chápanie rovnováhy, individuality a odmeny pri výchove sú tri základné kroky k úspechu.