Celú noc som pozorne sledovala, ako Zive tvrdne bruško. Neskôr mala kontrakcie každých päť minút od takej dvanástej do štvrtej rána. Vierka Stloukalová, poradkyňa chovu cavalierov na Slovensku povedala, že šteniatka sa “zoraďovali” v brušku. Ráno som špekulovala: „ ísť do práce alebo nie? Čo keď začne rodiť alebo bude mať problémy?“ Nakoniec som si netrúfla a v pondelok som ostala robiť z domu. Celý deň driemala a oddychovala. Chodila som ju častejšie venčiť, ale odišla len tak na koniec ulice a hneď sa chcela vrátiť do domu. Po obede ostala znovu nepokojná, pobehovala po byte a začala hľadať miestočko pre šteniatka. Páčil sa jej roh sedačky, do ktorého si začala nosiť hračky, pískajúceho myšiaka a ježka.
Od takej štvrtej po obede sa začala túlať po záhrade, každú chvíľu si čupla akoby chcela cikať. Pre istotu som ju stále sledovala, bála som sa, že z ničoho nič porodí. O pol 6 jej odtiekla plodová voda a naďalej sa tárala po záhrade. Od takej šiestej mala kontrakcie každých pät minút, to už ležala na matracoch, jemne som jej hladila chrbátik a pozerala popri tom hokej. No a potom, z ničoho nič pár krát zaskučala od bolesti a šup o 19:27 sa narodil Atos, vážil 248 gramov a mal na hlave korunku. Priznám sa, chytila ma panika čo teraz, ale ona presne vedela čo má robiť a keď som sa mala k tomu začať jej pomáhať ostala nervózna. Tak som si povedala, že to nechám na ňu a krásne to zvládla. Hneď začala šteniatko vylizovať a keď prehryzla pupočnú šnúru malý trikolór Atos sa prvý krát sám nadýchol a zapišťal. Bol to úžasný zážitok vidieť ten moment, keď sa zrazu prebudil nový samostatný život. Kým bolo šteniatko síce na svete, ale v plodových obaloch a dokonca aj potom keď ho už z nich očistila stále akoby bolo v inkubátore, v sne alebo v inom svete? Ten okamih, keď sa prvý krát nadýchlo, otvorilo tú malú červenú papuľku akoby ním preniklo niečo silné a zrazu z neho vyžarovala energia a sila. Začalo sa mrviť a posúvať smerom k bradavkám s takou nástojčivosťou a odhodlaním, až sme sa museli zasmiať. Ziva ho usilovne čistila a ani som si nevšimla keď sa objavila placenta, ktorú okamžite zožrala (obsahuje veľa minerálov, takže je to v poriadku, aj keď mi dodatočne veterinár povedal, že som jej mala nechať jednu, dve, vraj bude mať hnačky, ale v skutočnosti nemala a zožrala všetky pretože aj keď som bola pri nej tak som ich nevidela. Zožrala ich prakticky hneď ako z nej vyšli pri tom ako sa čistila). Zaujímavé bolo, že ešte možno aj 10 minút po pôrode mala kontrakcie. Potom už bolo jasné že je po prvom pôrode. Šteniatko som odložila na prichystané miesto so zapnutou elektrickou poduškou a ešte som ho prikryla pre istotu plienočkou.
Šteniatka nemajú do troch týždňov termoreguláciu a od chladu môžu aj zomrieť. Vymenili sme podložky pod pacientov za čisté, dali jej napiť vody do ktorej som rozpustila polievkovú lyžicu glukopuru aby mala energiu. Šteniatko sme znovu priložili aby cicalo, vraj to stimuluje ďalšie kontrakcie a začiatok tvorby mlieka. Trochu si oddýchla a o 20:20 sa narodila Artemis (Diana), znovu tricolour sučka. Vážila 250 g, po tielku mala krásne, výrazne ohraničené čierne škvrny a rovnomerné sfarbenie. Ako tretí prišiel na svet Artuš o 21:20 a vážil 242 g. Artuš bol výrazne tmavý, hovorí sa tomu, že má plášť a hneď od narodenia výrazné tmavo hnedé sfarbenie líc. Asi bude po svojej starej mame, black and tan Hennetice Biely Démon. Veľmi mi pripomínal moju prvú fenku Ailu Z jesennej vody. Bolo to akoby som ju znovu videla. Ailu som si vybrala práve kvôli tomu tmavému chrbátiku a ešte preto, lebo to bolo malinké, nežné šteniatko. Doteraz sa mi zdá, že tmavé trikolóry sú veľmi elegantné. Artuš však určite nebol malinkým nežným šteniatkom, bol najväčší a najsilnejší z vrhu, taký macko. Štvrtá sa narodila malinká Anabela (Bela), vážila len 218 g. Tak ako bol Artuš tmavý, ona bola prevažne biela, s veľmi rovnomernými čiernymi škvrnami, akoby zrkadlovo rozmiestnenými a mala čierny chvostík, len špičku bielu. Naše najmladšie šteniatko bolo Amarylis (Ama) s bielym chrbátikom, tmavou nôžkou ako má Ziva, tak som bola zvedavá či sa bude na ňu podobať.
Takže ani jeden blenhaim, dúfala som, že aspoň jedno šteniatko bude BH, nuž, samé TR, ale nevadí. Všetky majú krásne oddelenú čiernu farbu od bielej, bez akýchkoľvek bodiek. Ziva bola po každom pôrode viac a viac unavená a posledný ju úplne zmohol. Nechala som ju ležať, ťažko dýchala, kontrakcie mala ešte do takej druhej ráno. Keď sa mi zdalo, že je po pôrode, volala som ju ísť sa vyvenčiť. Nevládala vstať, tak som ju vzala na ruky, vyniesla pred dom, ledva chvíľu stála, vycikala sa a znovu si ľahla. Zobrala som ju na ruky, odniesla domov a nechala spinkať. Šteniatka okamžite nahrnuli k nej a prisali sa.