Priniesla som ho. To malé, drzé šteňa, ktoré obehlo celý dom, zožralo všetko z Ailinej misky, vypilo jej vodu a prehádzalo celý kôš. Nikdy nezabudnem na ten pohľad. Prestala kývať chvostom, otočila sa mi chrbtom a keď som sa k nej zohla, že ju pohladkám, odišla. Keď som ju vzala na ruky, cítila som ako ma odmieta. Otáčala hlavou preč pohľadom odo mňa, keď som ju volala neprišla. A najhoršie, prvý týždeň ma prestala nasledovať. Dovtedy vždy keď som prišla z práce sa odo mňa nepohla, bolo jedno či som šla na wecko alebo hore schodmi do spální. Sedela pred dverami alebo schodmi a čakala keď sa vrátim. Vzápätí za mnou chodila doslovne „ako psík“ a nenechala ma samu ani minútu. Skončilo to. Zradila som ju a priniesla som to stvorenie. Degradovala som ju v jej očiach zo stupienka súrodenec mojich detí na psa.
Najprv sa mu pokúšala uniknúť. Darmo som ju hladkala, túlila, sľubovala jej, že ju ľúbim ako doteraz. Zradila som ju a už nikdy mi to neodpustila. Sedela som v obývačke a plakala. Bolo mi to hrozne ľúto, to som nechcela. Chcela som jej priniesť kamaráta, aby nebola sama keď sme všetci v práci, predsa sa to o cavalieroch hovorí, že sú svorkové psi. Urobila som veľkú chybu, nevzala som ju so sebou, aby som si všímala ako bude na šteňa reagovať. Nechcela ho. Ľahla si vždy o poschodie vyššie, ak bol na zemi, vyliezla na sedačku, keď sa mu podarilo vyliezť na sedačku, vyliezla na operadlo. On to ignoroval, verný svojmu menu. Prvý večer dovtedy skúšal útočiť na všetky možné časti sedačky až prišiel nato, že v rohu sa dokáže drápkami zachytiť a vyšplhať k nej ako mačka a tak vyliezol na operadlo za Ailou. Počkal kým zaspala a potajomky sa k nej priplazil, až kým sa jej nedotýkal a zaspal. Demonštratívne vstala a ľahla si niekde inde. Nakoniec, milá, dobrá a obetavá ho prijala za svoje šteňa a neskôr pri venčení pred bytovkou odvážne vyhnala vlčiaka, aby ho ochránila. Ona, ktorá si vždy aj pred menším psom ľahla na chrbát a podvolila sa!
Bola úžasná, ale do smrti mi neodpustila, že som priniesla druhého psa. Prisvojila si manžela a syna a ja som pre ňu prestala byť tou jedinou, milovanou osobou. Keď zomrela, Rocky za ňou úprimne smútil, netešil sa, nehral a bol smutný. Klamala som sa, potláčala bolesť a behom dvoch mesiacov kúpila šteniatko Lily. Keď ju otrávili susedia, bolo to hrozné. Smútok prepukol v plnej šírke. Bolo to divné, ako môžete povedať dodávateľom, že vynechávate všetky Vianočné párty, pretože ste smutní a nie neslušní?Jednoducho som nikam nešla…