8.6.2013
Dnes som začala s prikrmovaním. Na obed som uvarila mleté hovädzie mäsko, dala som ho do mištičky a pomaličky som sa pokúšala kŕmiť jedno šteniatko po druhom. V praxi to vyzeralo tak, že som opatrne otvorila drobčekovi pusinku, strčila do nej kúsok mäska a čakala. Prvá hneď nevypľula mäsko Artemis, zvedavo mi pričuchla k ruke a potom ho chvíľu prehadzovala v pusinke kým jej nevypadlo. Nechala som misku uprostred podložky a kŕmila ich jedno po druhom. Mäsko bolo všade, na podložke, na pusinkách, na kožúškoch. Zivu som zavrela na balkóne za sieťkou, tak na nás sporadicky vykrikovala. Najšikovnejšia bola maličká Ama, prišla k miske, namočila si do nej noštek a po chvíli začala papať. Ako druhá prišla Bela, trošku si dala. Artemis sa nechala kŕmiť z ruky a sem tam niečo skončilo aj v brušku. Atos si ľahol do kúta a spokojne odfukoval a Artuš zapáral do všetkých, ale o mäsko nejavil záujem. Evidentne si myslel: „Mne stačí mliečko, načo by som sa namáhal, keď si aj tak vezmem odtiaľ kde je najviac?“ Váži už dobré kilo tridsať. Po chvíli sa všetci pridali k Atosovia tak som pustila Zivu s Garfieldom nech ten neporiadok pekne upracú, čo s radosťou urobili.
9.6.2013
Ráno bola ešte väčšia zábava ako včera. Kúpila som tvaroh, spravodlivo rozdelila medzi Zivu, Garfielda a šteniatka. Ziva svoj prídel zlupla na dva krát, Garfield sa s ním pasoval kúsok po kúsku a šteniatka boli do popuku. Artemis to vôbec nechutilo, ohrnula nosom. Ama bola nadšená, do mištičky strčila ešte aj packu a spapala aspoň polovičku. Bele sa tvaroh tiež páčil oveľa viac ako včerajšie mäsko, Atos si dal trošku a Artuš znovu ignoroval, bude tvrdý oriešok.