Jedného dňa mi zazvonil telefón: “Dobrý deň, pani Lacíková? Dostala som na vás kontakt od našej kozmetičky. Vraj chováte cavalierov?” Pustili sme sa do debaty a Vierka prešla hneď k veci: ”Mám štvorročnú sučku cavaliera s preukazom pôvodu, priviezla som si ju z Česka a nebola vôbec lacná. Boli sme raz, dva krát na výstave, ale nepáčilo sa nám to, máme ju ako miláčika a je úžasná. Zbožňujeme ju a chcela by si od nej nechať šteniatko pre svoje potešenie. Počula som, že chováte cavaliere a tak sa chcem spýtať, či by ju jeden z nich nemohol kryť?” Vysvetlila som jej, že psíky z môjho vrhu A nie sú ešte chovné, zatiaľ o to majitelia nemali záujem. „Ale mne je jedno či bude alebo nebude s papiermi. Ja by som proste hrozne chcela mať od nej šteniatko.“
Bolo to počas práce, tak sme sa dohodli, že zavolám večer. Potrebovala som čas na premyslenie ako Vierke poradiť. Potešilo ma, že mám odporúčanie, ale nerozumela som, prečo nechce šteniatka s rodokmeňom. Zavolala som aj klubovej poradkyni chovu a zistila som, že podľa všetkého vyraďovaciu chybu z chovu nemá, že asi nedopadla veľmi dobre na výstave. Večer som Vierke zavolala a po podrobnejšom vysvetľovaní si Vierka vzala rodokmeň, začala ho študovať a zistila, že má sučku zbonitovanú a chovnú. Bola totiž na dvoch výstavách, ale nakoniec sa jej tam nepáčilo, psi boli v klietkach, chovatelia v uzavretých skupinkách a nepodarilo sa jej nadviazať kontakt. V hale bolo chladno, trvalo to dlho a tak so synom odišli skôr. Vystavoval manžel a vraj mu rozhodca povedal, že je tučná, zle predvedená a nie je v kondícii a dostali zlé hodnotenie. Takí boli smutní, že ani nezistila, že sučka je chovná.
Príbeh Vierky ma prinútil zamyslieť sa. “Prečo sa rodia „bez papieráci?” Každého napadne množiteľ s kotercami, v ktorých žijú sučky ako rodiace bunky, pri každom honcovaní sú kryté a keď už nerodí tak ju v lepšom prípade uspí, v horšom vyhodí za plot. Dôvodov však môže byť oveľa viac a myslím si, že stojí za to pozrieť sa práve na tento, lebo je častý a na pozadí je čistá láska k svojmu psíkovi. Majiteľ si uvedomuje, že jeho psík bude žiť oveľa kratšie ako on a predstava, že ho stratí je pre neho neprijateľná. Východisko vidí v tom, že si po ňom nechá šteniatko a je mu jedno či bude chovné. Pre neho je hlavné, že bude mať kúsok z jeho miláčika. Ja osobne to úplne chápem a chápem aj to, že pre nepsíčkara je to čudné. Majiteľ väčšinou nevie podmienky za akých má šancu odchovať svoje šteniatko aj s papiermi, alebo nemá kamaráta kynológa, ktorý by mu poradil, alebo sa mu proste nechce ani zisťovať ako na to, pretože aj v tejto oblasti panuje byrokracia a možno mal zlú skúsenosť s chovateľmi čistokrvných psíkov.
“Chcem svoje vlastné papierové šteniatko, ako na to?”
Podľa chovateľského poriadku Slovenskej kynologickej jednoty máte v princípe máte tieto možnosti, A. Založiť si vlastný chov alebo B. Postúpením práva chovu.
- Založiť si vlastný chov. V tomto prípade vás čaká niekoľko základných krokov:
- Založiť si chovnú stanicu (ďalej CHS) s chráneným názvom chovnej stanice. Podľa smernice Slovenskej kynologickej jednoty (ďalej SKJ) o chovných staniciach paragraf I, odsek 3. „Jednej osobe môže byť registrovaný iba jeden chránený názov chovateľskej stanice. Pridelenie chráneného názvu chovateľskej stanice je viazané na túto osobu a je celoživotné.“ V prenesenom význame do ľudského sveta ide o priezvisko psíka alebo vo svete biznisu, vašu chovateľskú značku. V psom svete sa priezvisko šteniatka odvodzuje z názvu chovnej stanice sučky. Ak máte chovného psíka, požiadať o chránený názov CHS nemusíte. Bude niesť meno stanice v ktorej sa narodil, jeho meno bude uvedené v rodokmeni, ale neprenáša sa do mena šteniatok. Chovateľ môže časť z jeho mena použiť časť do mena šteniatka, ale nemusí. Chránený názov je schvaľovaný registrom CHS FCI v Belgicku, je jedinečný, nikto iný ho nemôže používať, dedí sa v rámci dedičského konania, je nemenný (počas vášho života dostanete iba jeden chránený názov a ak ho niekomu postúpite, predáte alebo darujete nemáte nárok na nový názov). Všetky dôležité informácie nájdete na stránke SKJ, (http://www.skj.sk/tlaciva/chovatelske_stanice_smernica.pdf.) Čo vám nikto nepovie je, že výber názvu je veľmi dôležitý. V smernici sa uvádza, že si môžete uviesť 6 navrhovaných názvov podľa poradia v akom ich chcete uviesť. Odporúčam uviesť len tie, ktoré skutočne chcete a vôbec ich nemusí byť 6. Administratívny pracovník si jednoducho vyberie to, ktoré sa mu zapáči. Na stránke SKJ si viete overiť či názov už je zaregistrovaný minimálne na Slovensku. Mal by byť krátky, ľahko vysloviteľný, odporúčam bez predložiek. Sama mám chovnú stanicu Z Malého Majera, ale na web uvádzam pre jednoduchosť malymajer.sk, poučila som sa skúsenosťou. Skúste si predstaviť meno budúceho šteniatka a ako to bude znieť, napríklad Belinka Z Malého Majera. Je na vás či chcete aby znelo slovensky alebo zahranične. Ďalšie na čo musíte myslieť je, že administratívne úkony trvajú nejaký čas, takže musíte začať vybavovať veci aspoň pol roka pred plánovaným krytím sučky.
- Zdediť chovnú stanicu s chráneným názvom chovnej stanice. Na základe smernice o chovných staniciach SKJ paragraf IV, odsek 5 „… môže zaniknúť smrťou majiteľa…“ a odsek 6: „Chránený názov CHS je možné dediť a to na základe notárskeho zápisu – protokolom o prerokovaní dedičského konania.“ O nutnosti príbuzenských vzťahov pri dedení v smernici nie je zmienka. Musíme si uvedomiť, že názov chovnej stanice je niečo ako jeho firemné meno, značka. Práca dobrého chovateľa je celoživotné dielo, vybudovať a udržiavať si meno kvalitného chovateľa stojí veľa úsilia a mravných hodnôt. Nemám prehľad o histórii chovných staníc na Slovensku. Napr. cavalier je plemeno, ktoré prišlo na SR len v polovici dvadsiateho storočia, preto nemáme viacgeneračnú tradíciu v chove a dedení chovných staníc, ale verím že do budúcna toto je bude jedna z ciest pre začínajúcich chovateľov ako sa uplatniť v našej aj medzinárodnej kynológii.
- Uchovniť svoju sučku, psíka. Napr. pre plemeno Cavalier King Charles Spaniel sa musíte prihlásiť do klubu, absolvovať dve výstavy s výsledkom minimálne veľmi dobrá (klubová, národná alebo medzinárodné s udeľovaním titulu CAC) a zúčastniť sa bonitácie, presné podmienky nájdete na cavalier.sk . V prípade, že chcete uchovniť psíka, musíte ešte raz za dva roky absolvovať zvod plemenníkov, býva ako súčasť klubovej výstavy. Individuálne požiadavky pre plemeno (napr. pracovné, poľovnícke skúšky, zdravotné vyšetrenia atď.) nájdete na klubových stránkach. Čo nikde nenájdete je, že v prípade, že máte hodnotenie na výstave alebo skúške, ktoré sa vám nepáči, tak si ho nemusíte dať do rodokmeňa zapísať. Sám si určujete, čo v rodokmeni budete prezentovať. Druhá dôležitá informácia je, že vaša sučka/psík nesmie mať vylučujúce chyby z chovu a to predkus (u cavalierov je povinný nožnicový alebo kliešťový zhryz), musí byť plnochrupý a u psíkov musia byť zostúpené obidva semenníky. Zdravotné vyšetrenia nie sú povinné, ale ja osobne ich veľmi odporúčam. Zdravie je dôležitý cieľ chovu, ktorý by ste nemali podceniť. V prípade, že by sa potvrdila choroba srdca, závažné dedičné choroby s klinickými prejavmi na psíka a pod. odporúčam kúpiť si šteniatko a nemať vlastný vrh.
- V prípade, že máte chovnú sučku, ďalším krokom je výber plemenníka.
- Odchovať svoj prvý vrh a potom uvidíte čo ďalej.
- Postúpením práva chovu – zjednodušene ide o právny úkon, ktorý umožní inému chovateľovi odchovať vrh na vašej chovnej sučke. Táto možnosť je ustanovená v odseku XIII chovateľského poriadku SKJ http://www.skj.sk/documents/chovatelsky_poriadok_skj.pdf ). Pre vás ako vlastníka chovnej sučky odpadajú všetky administratívne úkony uvedené v bode 1, pretože ich preberá zabehaný chovateľ. Spravidla ide o dohodu medzi vami a chovateľom na podmienkach postúpenia práva chovu. Osobne odporúčam dopredu zmluvne stanoviť zodpovednosť za výber psa, starostlivosť o sučku, podiel na nákladoch a ziskoch, lekársku starostlivosť, u koho bude umiestnená sučka počas tehotenstva, zodpovednosť za starostlivosť o šteniatka počas rastu, zodpovednosť za predaj, reklamu atď. Predídete tým prípadným nedorozumeniam a vyjasníte si vzájomné požiadavky. Osloviť môžete chovateľa vašej sučky alebo chovateľa chovného psa. V princípe však môžete požiadať ktoréhokoľvek chovateľa, ale musí byť ochotný postúpenie umožniť (závisí od toho aké má ciele v chove a či vaše zvieratko bude pre ne vhodné.)
Zatiaľ som nespomenula náklady spojené s chovom. Čo sa týka administratívnych nákladov na založenie chovnej stanice a uchovnenie jedinca, popri tom čo vás bežne stojí psík sú zanedbateľné. Ide väčšinou o jednorázové poplatky. Náklady za krycieho psa, zdravotnú starostlivosť, stravu, očkovania, čipovanie, pet pass a rodokmene šteniatok sú už vyššie a odporúčam, aby ste si ich dopredu spísali. Budete vedieť odhadnúť koľko budete musieť do svojho prvého vrhu investovať.
Pri rozhodovaní, ktorú možnosť si vyberiete by ste si mali odpovedať na otázku, čo je vaším cieľom. Ak chcete odchovať jeden vrh, z ktorého si necháte jedno šteniatko od vašej sučky alebo psíka, odporúčam zamyslieť sa nad postúpením práva chovu. V prípade, že sa plánujete v budúcnosti venovať chovu serióznejšie, plánujete sa venovať vystavovaniu a prezentácii svojich psíkov, plánujete opakované vrhy aj na svojom vlastnom šteniatku a dlhodobo sa seriózne venovať zlepšovaniu chovu plemena na Slovensku, odporúčam založiť si svoju vlastnú chovnú stanicu.
Ďakujem pani Kasanovej (http://bucocassanova.com ) za korekciu článku