„Zomrel kráľ, nech žije kráľ“ zahájil dnes večer Silvestrovské prianie Vojtek v divadle, keď dohrali Moliérovho Lakomca. Vysvietená budova ozdobená Vianočným stromčekom priniesla sviatočnú náladu do mojej duše.
V koncoročnom zhone, na prechádzkach s mojimi havinami mi posledný mesiac vo vnútri zaznievali myšlienky, čo by som si tak v roku 2015 priala, či je na svete ešte niečo, čoho nemám na rozdávanie? Vecí a peňazí nie je nikdy dosť, ale v podstate, je ich priveľa. Lásky a… láskavosti sa vám dostáva toľko, koľko jej rozdáte a v mojom srdci je rovnováha a pohoda. Zdravie je dar, s ktorým stále hazardujem… Svojim kolegom a priateľom, ale aj pre seba samu som si želala, aby sa nám podarilo byť dokonalejšími a lepšími ľuďmi ako sme boli. A po posledných rozhovoroch a stretnutiach v tieto dni si myslím, musíme zo seba sňať bremeno rečí o „vyššej moci“ ktorá je zdrojom zla a nerovnomerného blahobytu alebo prenasledovania a pocitu bezmocnosti a sústreďme sa na veci a činy, ktoré vieme ovplyvniť.
A tak sa postupne dostávam k môjmu prianiu, pretože to, čo často nerozmyslene míňame a nemáme je ČAS. Našich najbližších 365 dní tohto roka je presne vymeraných . Nenafúkneme ich, neskrátime, nespomalíme ani nezrýchlime, jednoducho budú plynúť. Je len na nás, ako ich strávime. Tak vám všetkým, mojim kamarátkam a kamarátom zo sveta psíčkárov prajem, aby ste každý deň roku 2015 strávili naplno a vytvorili úžasné veci.
Môj život s Cavalierom
Cavalier víkend 2014
Slovenský Cavalier a King Charles Spaniel klub organizuje každý rok cavalier víkend. Tento rok som sa podujala pomôcť s organizáciou Vierke a Edovi Stloukalovcom, ktorý si túto úlohu plnia už veľa rokov. Bol to pre mňa nový zážitok a super zábava od plánovania, hľadania miesta až po realizáciu. Vybrala som Holubyho chatu v Bielych Karpatoch. Miesto som poznala a odporúčam na výlet, pretože v okolí sú vzorne pokosené lúky a psíkovia sa vám nezachlpia od repíka a tráv.
Prvé narodeniny šteniatok z vrhu A
Prvé narodeniny môjho prvého vrhu z Malého majera je veľká udalosť a tak ju treba osláviť. Tešila som sa, pretože pozvanie prijali skoro všetci majitelia, okrem Janky z Považskej Bystrice, ona varuje nový prírastok TR sučku Asie. Takže prišiel Artuš s Jurkom a Katkou, Atos s Andrejom, Anetkou a Katkou, Anabela so Soňou a Igorom no a ešte my s Artemis. Mamina Ziva bola vo vyhnanstve zavretá v spálni, pretože hárala a tak na nás aspoň celý večer štekala z vyhnanstva.
Bolo nádherné májové poobedie, nechce sa mi veriť, že sa počasie nakoniec umúdrilo. Pre nás sme mali grilovačku, pre psíkov som dokonca urobila tortu! Na granule som dala tvaroh a poliala želatínou aby to držalo pokope. No, že by boli nejaké nadšené nemôžem povedať, jediná ktorá zjedla svoju porciu bola Ziva. Na budúce dám tuším len tvaroh Rajo a bez želatíny, tej najmenej dôverovali. Viac sa tešili z balíčka, v ktorom mali kačacie sušené plátky a voňavé črievka a pískajúce hračky. Tie sme radšej hneď skryli lebo by sme ohluchli od pískania. Od Janky som dostala aspoň fotku Amarylis s jej novou kamarátkou Asiou.
Bolo krásne pozorovať ako sa k sebe vrátili presne ako keď boli šteniatka, Missy a Artuš sa hrali ako voľakedy, naháňali, bláznili a nakoniec aj potuľkali, a Atos sa viac hral s Anabelou, miernejšie.
PF 2013
Pri stretnutí k Vianočnej gratulácii vyslovil polyhistor Pavlinec otázku, ktorá vo mne počas posledných dní v decembri 2013 rezonovala: „Kam smerujeme? Je naša snaha výsledkom evolúcie, kedy pri náhodnom spojení v rámci chaosu vzniká nová hodnota, alebo ide o plánovaný zásah inej moci?“ Pomenoval moje pocity tak krásne zložito.
Napadnutie cavaliera
27.9.2013 Dnes sme mali hrôzostrašný zážitok. Prišla som domov dosť neskoro, už sa stmievalo. Takže prvé, čo som spravila bolo, že som sa zvítala so Zivou a Artemis, dala som im papať, pripla obojky a vodítka a vybrala sa na večernú prechádzku.