7.5.2016 Šteniatka majú 9 týždňov a tak je čas, aby šli do svojich nových domovov.
Malý Conor má dnes svoj veľký deň, odišiel k svojej novej rodine k Jindre Diblíkovej do chovateľskej stanice Z Usedlosti Újezdec.
S Jindrou prišla jej dlhoročná priateľka s dcérkou, po dlhej ceste sa priam rozbehli ku šteniatkam, bolo jasné, že sú veľmi zvedavé. Malá Clárka si hneď vzala Conora do náručia a ostatné šteniatka si tiež porozdeľovali. Jindra sľúbila, že skontroluje malému Cassnovi zostúpenie semeníkov a hurá, má už dole obidva, jemu poslednému ešte občas jedno vajíčko pendlovalo a tak som si nebola istá. Na obed som zvolila halušky, hostiť treba typickým slovenským jedlom. Tak sme sa príjemne porozprávali, oddýchli si a oni sa vybrali na cestu domov a u nás je o jedno šteniatko prázdnejšie…. Jindra sľúbila, že zavolá keď prídu domov aj ráno, ako prebehla prvá noc. Tak som si v duchu pomyslela na ostatných svojich drobčekov ako sa majú a sľúbila si, že si musím dohodnúť cestu okolo nech ich vidím.
23.4.2016 Šteniatka majú 7 týždňov, Cloe, vedľa ich staršia sestrička Artemis, Cloe, Caesar Buback, Conor, Cassanova a znovu všetky štyri spolu
16.4.2016 Šteniatka sa hrajú na modelky a tak sme mali znovu fotenie – Prvý Caesar Buback, Conor, Cloe, Cassanova a na záver všetci spolu dokonca aj s ocinom Etar Prokopská Hvězda a maminou Ninnive Sevi Biely démon.
10.4.2016 “Prvý krát na dvore.” Pripájam zopár fotiek zo života šteniatok. už vyše týždňa papajú samotné, teda všetky okrem Cassanova, ktorý tvrdošijne uprednostňuje Zivine mliečko a granulku berie ako super zábavu. Vezme si ju do pusinky, zacúva, poskočí, prekpŕcne sa a po ceste ju niekde stratí alebo vypluje.Celý čas dobiedza do svojich sprodencov namiesto papania. Keď som doma tak ho rozmaznávam a nakŕmim z ruky, ale väčšinou si odje svoju časť normálne z misky.
Dnes boli šteniatka prvý krát na deke na dvore na chvíľočku. Missy z toho bola úplne mimo, lietala okolo nich ako zmyslov zbavená a snažila sa ich zahnať do křdlika, ale veľmi sa jej to nedarilo. Ziva ich podchvíľou bola skontrolovať, ale ona je totálny flegmatik a s prehľadom ich po očku sledovala bez zásahu.
Na dvore sme boli ozaj len chvíľu, ledva som vzala zopár fotiek a zdalo sa mi chladno, tak som ich zaniesla do ohrácky, kde si od toľkého vzrušenia okamžite ľahli a zaspali.
3.4.2016 “Máme štyri týždne” Šteniatka rastú ako z vody. Fotky spravila Maja kasanová na návšteve v sobotu, ďakujem, mne sa nejako tento raz nedarí.
Sú tak veľmi podobné, že ich na fotkách aj ja mám problém rozoznať. Všetky majú krásne tmavé oči a čierne nošteky a pusinku. Žiadne nemá pruh. Začínajú chodiť a hrať sa, dnes som ich dokonca videla na seba zavrčať pri hre, potom sa rozbehli a prekopŕcli ale už si bežne obhrýzajú navzájom ušká alebo nohu a začínajú sa hrať aj s hračkami. Dnes sme prvý krát strihali nechtíky. Ešte sú to malé trdielka, ale živé a veselé, veľmi pohyblivé, lebo sú tak akurát ani tučné ani chudé. Už dokrmujem, Ziva ich kŕmi ale aj jej treba pomôcť, má toho dosť.
Cloe Z Malého Majera 1090g je najmenšia, ale je to dievčatko tak to je OK
Conor Z Malého Majera 1220 g je náš najsilnejší psík
Buback 1250 je to buchryško predbehol Conora a tak sa začína podobať na macka Pooh
Casanova 1150 ten jediný ešte stále odmieta granulky a vytrvalo vytiahne mliečko aj za ostatných.
6.3.2016 “Ako sa narodili šteniatka vrh C” Moja kamarátka, chovateľka a babica pre psíkov Zuzana Likierová hovorí, že problémy a skúsenosti patria ku chovateľstvu, len ja si to všetko zažívam do radu, zrýchlene, čo si bežne chovateľ vyskúša v priebehu rokov. Prvý pôrod mala Ziva ako podľa knižky, 61 deň, všetky šteniatka šli s obalom, hlavičkou, sama si ho otvorila, umyla šteniatko, porodila plodový obal a o hodinu šlo druhé šteniatko.. Druhý som ešte nemala nič prichystané, pretože bol len 57 deň a Ziva ma zobudila okolo piatej ráno, že ide rodiť. Všetky šteniatka šli ritkou, plodové obaly otvorené a posledné sa narodilo mŕtve. Tento tretí pôrod už bežal 66 deň tehotenstva a ona stále nič. Na pozadí v telke bežali voľby. Okolo pol jednej v noci som jasne cítila ako Zive tvrdne bruško, zdalo sa mi že začína aj tlačiť a opakovalo sa to každých 10 minút, dokonca sa mi zdalo že sa doba skracuje, tak som zavolala Zuzku. Prišla, pozrela Zivu a hovorí, že to je len tvrdnutie brucha a žiadna kontrakcia, že ani netlačí. Ziva sa k nej pritúlila akoby vedela, že prišla kôli nej. Trvalo to do rána. Môj strach rástol. Predstava, že prídem o šteniatka alebo o ňu ma umárala. Ultrazvuk mal prísť z Nitry až okolo dvanástej, tak som nevydržala, zbalili sme Zivu a šli do Lamača na pohotovosť. Dostala infúziu s glukózou a calciom, lekárka zhodnotila, že je už veľmi vyčerpaná a odporúča cisársky rez. Čakala som so Zivou kým infúzia dokvapká. Po dvoch hodinách lekárka znovu skontrolovala polohu šteniatka a či sa posunulo. Bolo ritkou a nič, neposunulo sa ani o kúsok, tak si netrúfla dať oxitocín a navrhla znovu cisársky rez. Strašne som sa bála. Nevedela som si predstaviť, ako bude s ranou Ziva kojiť, či sa jej pustí mliečko a či uspanie a operáciu prežije. Dala som súhlas s operáciou a vyšla na parkovisko si porevať, kým príde Igor aby mi bol oporou. Museli sme len čakať. Po chvíli sa k nám pridala dobrovoľne aj Zuzka, sedeli sme a dúfali, že bude všetko v poriadku.
Keď pre nás prišla sestrička, tak sme sa jej do vyšetrovne vopchali všetci traja. Zuzka bojovne: „Ja k nej patrím.“ Ani len nepripustila, že by ju nepustili dnu. Ziva sťažka oddychovala, už sa začínala preberať, mala mokrú srsť asi ju umyli po operácii, to bolo zle, nebude vedieť zohriať šteniatka. Sestričky ich síce mali na elektrickej poduške, ale nestačilo to. Maličké, úplne studené o sto šesť pišťali. Sestričky sa aj snažili ich priložiť k cicíkom, ale poznám to, ak nie sú chovateľky, je to veľmi ťažko, nemali skúsenosti. Babica Zuzka neváhala: „Dajte, musia začať piť lebo stratia sací reflex a tým sa aj zohrejú.“ Vzala šteniatko a šup šup a už sa aj prisalo a začalo ťahať. „Sú štyri, koľko psíkov a koľko sučiek?“ Spýtala som sa popri prikladaniu. „Jedna sučka, ale je taká slabšia, museli sme ju oživovať.“ Podala mi lekárka skoro bezvládne tielko krásneho šteniatka. „Ono sa nehýbe.“ Hovorím v panike. Znovu ho zobrala a mávaním hore dole vo vzduchu sa ho snažila oživiť. Pohýbalo sa, tak som ho vzala a snažila sa priložiť k bradavke a prinútiť prisať sa. „Ju sme vybrali ako poslednú, tak asi na ňu ešte stále pôsobí uspávací prostriedok.“ Zuzka ma povzbudila: „Musí piť, prilož ju a keď sa napije tak sa prežije, je to baba, tie sú silné.“ Priložila som ju, prisala sa ale po minútke sa zase pustila, tielko bolo studené a bezvládne sa opúšťalo. Masírovala som ju a zase a zase prikladala. Po asi 15 minútach už všetky štyri šteniatka ťahali jedna radosť, aj malinká sa ako tak držala. „Dobre, môžeme sa presunúť domov.“
Zavelila naša babica a tak sme naukladali šteniatka do bedničky a Zivu na ruky a šli do auta. „Strašne sú studené, poriadne v aute zakúrte.“ Kázala Zuzka, ktorá šla svojím autom. Ziva v náručí, maličké pišťali vedľa mňa v prepravke na sedadle, poprikrývala som ich dekou, ale stále boli studené. Vzala som sučku a prikladala ju opäť k bradavke a zohrievala v rukách. Bola taká drobunká, že sa mi skryla do jednej dlane. „Musíš papať, lebo to nezvládneš.“ Prihovárala som sa jej a hľadala najlepšiu bradavku, vytláčala som z nej mliečko aby ho malá zacítila. Zrazu zdvihla hlavinu, otvorila pusinku a prisala sa z celej sily. Ako ťahala mliečko tak priam ožívala. Je to bojovníčka. Tak som natiahla ruku k ostatným, boli studené, tak som ich jedno po druhom poukladala do náručia medzi seba a Zivu, nech ich zohrievame z jednej strany ona a z jednej ja. Mrvili sa a pišťali o sto šesť.
Doma sme boli asi po 20 min cesty, Igor vyložil Zivu a ja som vyniesla maličké, dali sme ich do pôrodnice, poprikladali šteniatka k bradavkám a keď sa niektoré pustilo a začalo plakať, zase sme ho prikladali. Prvý boj bol vybojovaný.
65 deň, sobota. Ráno okolo 11 zobral Zivu Igor s Tulim ku kameňolomu. Potom som ju vykúpala. Missy bola podarená, lebo začala namiesto Zivy robiť hniezdočko. Ziva si poobzerala bedničku a pohrabkala si ju a ľahla si do nej. Potom bol pokoj, ale bruško jej tvrdlo. Okolo piatej som ju zobrala prejsť sa hore ulicou popod kostol a dole pri knižnici a k nám. Potom si chodila a ťažko dýchala ale pospala si. O pol 9 tej večer priebežne spinkala a potulovala sa po byte a sedačke. Ona snáď naozaj porodí na Alkine narodeniny. Myslím že prvé kontrakcie začali o pol 9 tej večer. Do 12 tej spala, je ešte málo otvorená, kontrolujem odozvy šteniatok ak sú tam tri aby som si bola istá či žili do konca.
27.2.2016 Dnes sme dokončili 58 deň tehotenstva. Šteniatka by sa mali narodiť každým dňom. Každopádne, Ziva si sedí ako macko Pooh a bruško jej už presahuje z jednej strany na druhú. Šteniatka si bubnujú, vidieť to aj voľným okom a keď jej položím ruku na bruško, tak viem jasne nahmatať tvrdé tielka a dúfam, že si tam tri bubnujú podľa vypúčania. Je to čarovné, keď ich cítim kopkať do dlane. Občas sa Ziva zatvári dôstojne a nechá sa vyložiť na sedačku, ale väčšinou sa s prehľadom vyhupne sama, akoby sa nič nedialo. Dokonca aj na záhrade behá a vyštekáva cudzích okoloidúcich ako malá guľa. Líniu si však drží štíhlu, je moderná mamina, takže keď na ňu pozriete z vrchu, chvíľu trvá kým zaregistrujete bruško. Vážila som ju, má 10 kg, pribrala len 2 kg, minule mala viac, skoro 11 kg. Na fotke sedí vedľa Missy, ktorá sa maznala s Garfieldom.
28.1.2016 Budeme mať šteniatka! V stredu k nám prišiel veterinár aj s prenostným ultrazvukom a tak sme s manželom mali možnost pozorovať dve jasné a jednu zakrytú gulôčku – plodový obal v ktorom bolo vidieť asi 3mm zárodok šteniatka. Ziva začína piaty týždeň tehotenstva. Zmenilo sa jej správanie, vyžaduje si neustále hladkanie a túli sa k nám vždy keď môže, je z nej správna nežná mamina. Ak bude všetko aj naďalej v poridaku, tak by sa šteniatka mali narodiť koncom februára, začiatkom marca. Budú to naše novoročné šteniatka, pretože boli počaté 1.1.2016.
Bol večer pred Vianocami. V izbe stál stromček a naše cavalierky vzrušene pobehovali okolo. Značne k tomu prispeli medovníčky, ktoré dostali ako maškrtku.
Dívala som sa na Zivu a rozhodovala sa: “Budem kryť?” Mala som vybraných dvoch psíkov, ale vedela som, že do finále sa dostal TOP cavalier Slovenska 2014 a Čiech 2015, veľanásobný víťaz plemena, šampión CZ, SR, PL, AU, HU, interšampion Etar Prokopská Hvězda, troj ročný psík s negatívnymi vyšetreniami DNA, srdca, očí a pately. Na Etara som mala slabosť už od kedy som ho videla prvý krát, čakala som kedy bude starší. Poznala som ho aj povahovo, neskutočne pohodový, milý, odvážny pes, povahou úplne ako Ziva, istý sám sebou. Ziva bola vo výbornej kondícii, akoby ani nemala šteniatka a náš zverolekár odsúhlasil moje rozhodnutie. Jedno mi bolo jasné, na leto už kryť nechcem, neznášala to dobre. A tak som sa rozhodla a napísala Maji Kasanovej. Odpoveď bola rozkošná: “Bude nám cťou.”
Deň D padol na 1.1. 2016, perfektný symbolický dátum. Vybrali sme sa neskôr poobede, z pochopiteľných dôvodov. Havinovia sa veselo privítali, poznali sa a tak Etar nežne maznal Zivine uško a ona chvíľu robila drahoty a potom šup šup a bolo po práci. Strávili sme príjemný večer s rodinou Kasanovcov a ich psíkmi, ktorých “chlapská” časť roztúžene pozerala za Zivou a evidentne závidela Etarovi. V nedeľu sme prišli znovu. Dohodli sme sa na doobedie a Maja, že nech rátame s obedom. “Ja mám doma nasolenú kačicu, prinesiem.” “Super ja spravím knedlu a kapustu a zavoláme aj Divékyovcov. Kým sa kačica upečie prejdeme sa so psíkmi k Hronu.”
A tak sa aj stalo. Vyšiel nám krásny slnečný, mrazivý deň. Akoby sme sa dohodli so Zdenkom a Táňou, ich auto sme stretli na odbočke do Hornej Ždáne. Krytie prebehlo kým sme vypili pohár červeného Peregu tak ako sa patrí, za prítomnosti svedkov a “najbližších” príbuzných. Na prechádzke sa havinovia krásne vyšantili a my sme riadne vyhladli.
Kačica padla raz dva. Potom sme spravili fotky na pamiatku, troche pomaškrtili pri káve a rozlúčili sa.