27.9.2013 Dnes sme mali hrôzostrašný zážitok. Prišla som domov dosť neskoro, už sa stmievalo. Takže prvé, čo som spravila bolo, že som sa zvítala so Zivou a Artemis, dala som im papať, pripla obojky a vodítka a vybrala sa na večernú prechádzku.
Bola som opatrná, pretože ma Katka upozornila, že susedov pes sa dostal von a napadol okoloidúceho muža s dvomi psami. Normálne si len išiel po ulici na prechádzke. Pomyslela som si, že so psami mám svoje skúsenosti a ešte som nestretla takého, ktorý by mi nahnal strach. Jednoducho som sa im doteraz postavila zoči – voči a udržali si odstup. Od susedov nebolo nič počuť, ale aj tak som pre istotu ich dvor prebehla ponad plot zrakom. Nebrala som psov cez záhradu ale priamo z vchodu domu, nech neprovokujeme. Všetko vyzeralo v poriadku. Vybrali sme sa smerom od domu a ešte som si v duchu hovorila: “To by musel byť úplný magor, aby napadol sučku so šteniatkom.“
Prešla som asi 15 m od domu, všade príjemné večerné tichučko, vetrík si pofukoval a riadne prituhovalo od zimy. To, čo nasledovalo boli zlomky sekundy. Zrazu som mala zlý pocit, že mám niekoho za chrbtom. Priam v rovnakom okamihu sa Ziva prudko zvrtla a zavrčala, otočila som sa prakticky zarovno s ňou a začula basové, hrdelné vrčanie ako z veľkého suda, nie výhražné, ale ako súčasť útoku. Strhla som podvedome vodítka za seba a postavila sa medzi moje sučky a toho obra. Skoro zarovno som skríkla: „Ty drzáň jeden, ale mazaj domov!” a urobila krok dopredu, vôbec nemysliac na riziko. Kričala som na celú ulicu, ani neviem čo, proste som mu nadávala. Mala som neprirodzený, vysoký hlas. Hlas, ktorý normálne nepoznám a objaví sa len v čase, keď som absolútne rozčúlená. Ak si myslíte, že preháňam ak poviem obor, tak vôbec nie. Oproti mojej tvári sa objavila prekvapená hlava stredoázijského ovčiaka. Neuvedomila som si, že som pustila vodítko malej Artemis, ktorá so skučaním zdrhla pod najbližšie auto. Zivu som jednou rukou držala stále za sebou a točila sa tvárou oproti psovi. Ovčiak sa medzi časom znovu sklonil a útočil na ňu. Ani minútu som nerozmýšľala, strašne som zúrila a musel to vedieť, pretože trochu prekvapene začal ustupovať smerom domov. Problém bol pri bráničke. Nemala som šancu ju otvoriť v tomto „krvilačnom krúžiacom tanci“ po ulici. Ak by som v ňom prestala, tak by uhryzol Zivu. Okrem toho spoza bráničky som počula vrčať druhého psa, bol tam staford. Cítila som sa v úzkych a prvý krát počas tých pár minút mnou zrazu prenikol fakt, že by som sa mala báť.
V poslednej chvíli kúsok odo mňa zaznel chlapský hlas a prišla pomoc. Sused sa vrhol smerom k psovi z druhej strany a pes odbehol. Ja som sa vrhla k dverám nášho domu a odomkla tak rýchlo ako v živote nie. Psy vbehli dnu a ja som zabuchla. Obrovská beštia stála uprostred ulice v plnej svojej kráse, dívala sa k nám a zmenila sa na dôstojného a celkom milého psa, ktorý sa dal pokojne zavrieť do brány. Uvedomila som si, že sa mi podlamujú kolená a celá sa trasiem. V ústach som mala sucho a nedokázala som rozmýšľať. Sused ma upozornil, že by som mala ísť skontrolovať babuľky, či sú v poriadku. On bude strážiť. Znova hrozná úzkosť! Otvorila som. Čakala som, že sučky budú niekde v kúte so stiahnutými chvostami vystrašené na smrť. Omyl! Obe ma privítali so vzrušeným štekaním, obskakovali okolo a doslova sa so mnou chceli podeliť o ten zážitok. Pribiehali k dverám a tvárili sa veľmi odvážne. Bolo to dojímavo smiešne. Opatrne nakúkali cez priehľadné sklo či náhodou niečo ešte neuvidia. Obe boli úplne v poriadku, tak som zavrela a vyšla k susedovi.
Nakukla som cez plot. Staford štekal, Sibírčan si tam pekne ležal, akoby sa nič nestalo. Bol naozaj majestátny. Sused mi vysvetlil, že má len 9 mesiacov a asi pre dvomi hodinami roztrhol nohu nejakej inej sučke a oni s manželkou odvtedy striehnu. Nepočuli ma prichádzať a že či mi dcéra nič nepovedala. Hanbím sa priznať, že som si myslela, že preháňa. Nikto normálny predsa nenechá pusteného psa, ktorý trhá iných psov tak, aby sa dostal von. Nuž, omyl, tohto nechali! Asi 150 cm plot preskočil bez akejkoľvek námahy.
Prvý krát v živote som volala políciu. Výsledok bol, že do takých 15 min prišli. Vyšli von z auta. Ešte som ani nepovedala čo sa stalo a jeden z nich zhúkol, že čo volám, keď nemám žiadne zranenie. Namietala som, že cez našu ulicu chodia ľudia so psíkmi často, majitelia nie sú doma a je veľmi pravdepodobné, že ráno pôjdu okolo dve malé dievčatká s maltézákom a westíkom. Priznala som, že som sa naozaj veľmi vystrašila, že sa celá trasiem. Spýtala som sa, či majú istotu že ak pes napadne šteňa, nenapadne dieťa. Č ho nemôžu nejako zavrieť (pes vzbudzoval aj ako pokojný zjavný rešpekt) alebo zohnať majiteľov. Pes je teraz za plotom a nikomu sa nič nestalo. Navrhla som, že sa obetujem a vyjdem so Zivou pred dvere, že uvidí čo sa stane. Vraj čo provokujem! Tak mi povedal či majú na aute napísané strážcovia psov a že či ho má zastreliť, že čo keď to je výstavný pes! Nechcelo sa mi veriť. Mám psov skutočne veľmi rada, ale o akých hodnotách sme hovorili, o cene psa alebo cene života psa, v horšom prípade života človeka? Prečo by sa veci mali riešiť strieľaním? Ešte som sa dozvedela čo všetko podľa zákona môže spraviť, ale nič z toho nebolo riešenie nášho problému. Bezradne som na neho pozerala a hovorila si, že pred chvíľou som čelila jednému útoku …
Situáciu zachránila susedka, povedala že vie kde býva ten čo dom prenajíma, že sa tam nevedela dobyť a tak, že či by tam s ňou nezašli. Výsledok bol uspokojivý, jej manžel a ja sme ostali čakať na ulici a oni šli za majiteľom. Vrátila sa po hodnej chvíli už sama a povedala, že naveľa prenajímateľ otvoril a dovolal sa nájomcom. Ochrancovia zákona toto považovali za postačujúce.
Majitelia prišli do pol hodiny, psov zatvorili a ospravedlnili sa. Musím uznať, že boli slušní a bolo vidieť, že ich to mrzí a tvrdili, že psi budú už vždy vo výbehu. Nuž, aj mňa, aj keď som šťastná, že sa už nič ďalšie nestalo. Mrzí ma to zakaždým, keď vychádzam z domu venčiť a pre istotu si kontrolujem, či je „čistý vzduch“.
Týmto článkom nechcem osočovať plemeno ani majiteľov psíka, len upozorniť, že pracovný pes musí mať príslušný režim a výchovu.