Keď sa do niečoho pustím, tak musím mať cieľ. Mojím cieľom na seminári s Erikom bolo vidieť 1. Akým spôsobom bude viesť tréning profesionálny handler z Ameriky a 2. Naučiť sa nové techniky v handlingu a opraviť chyby o ktorých viem, že robím.
Seminár bol v hotely Therma v Dunajskej Strede Vonkajšie okolie bolo veľmi príjemné na vyvenčenie psíkov, ďalej od cesty. Missy si užívala naháňanie holubov a trávnik posiaty brezovým lístím. Bola som naozaj sklamaná keď som videla, že jeden psík sa vycikal uprostred haly a ešte som našla „bobčeky“ v okolí. Handler je v prvom rade zodpovedný uspokojiť základné potreby svojho psa a upratať po ňom, toto dokazuje absolútne nerešpektovanie všetkých, v rátane potrieb psíka. Keď sme s Erikou vošli do hotela, bol teplučký a voňal baleo terapiou. Sklamanie prišlo, keď sme vošli do haly. Bola studená a hlučná klíma začala vyhrievať tak okolo obeda. Na druhej strane bola hala priestranná, kultúrna, všade koberce a čisto, tapacírované stoličky a technika boli naozaj kvalitné. Bola rozdelená na tri pomyselné, voľne priechodné zóny a to priestor pre klietky so psami (Erik vyslovene povedal, že handler má po predvedení naučiť psíka oddychovať a nehladkať, nemaznať až do ďalšieho kola). Missy hlasno protestovala, nakoniec sa s tým zmierila. Čo sa týka občerstvenia, káva, minerálky neboli v cene, za veľmi priemerný obed sme zaplatili 15 eur a nebolo v ňom ani len pitie. Organizátori však zabezpečili vynikajúce domáce koláčiky na stoloch v hale k dispozícii všetkým. V strede haly bolo pódium a stoličky pre poslucháčov, kde prebiehala prednáška a na druhej strane od vchodu priestor obkolesený stoličkami pre handling. Bolo tam okolo 50 účastníkov a z toho cez 20 so psami, takže sme boli rozdelení do dvoch skupín.
Kurz pozostával z teoretickej časti doobeda a z praktických ukážok a individuálneho skúšania poobede. Pre mňa bolo neprípustné, že Erik neprecvičil každú ukážku s každým handlerom, ale mal niektoré techniky s prvom skupinou a niektoré s druhou. Chápem, že nás bolo veľa, ale mal predĺžiť výučbu alebo skrátiť prednášku.
Erik je show man, vynikajúci prednášajúci, jeho prednáška mala „hlavu a pätu“ a myslím, že každý z nás si mohol odniesť svoj odkaz. Detaily k technikám nebudem prezrádzať, potrebujem ich sama stráviť a pretaviť do výsledku počas vystavovania. Ani jeden z účastníkov kurzu nevie, ako sa mu to podarí do budúcna. Na záver dňa sme však videli veľký pokrok u mnohých z nás a u mnohých problematických psíkov. Možno jedna prospešná myšlienka pre všetkých. Ak na vás pes vyskakuje, ak dvíha jednu, prípadne obe labky a kladie vám ich na ruky, v jeho reči to nie je výzva k hre, ale prejav dominancie. Potom musíte ukázať, že ste pánom. Získajte si psovu dôveru, ukážte mu v jeho reči rešpekt a úctu a tým získate nad ním prevahu. Pes chce vodcu a kým ho nenájde, je stratený a bude ho hľadať v okolí alebo sa ním stane. (Ako veľmi to platí aj pre ľudí .) Myslím si, že ak si účastníci neodniesli zo seminára nič iné, len túto myšlienku, odniesli si veľa. Vidieť ako si Erik získaval rešpekt a dôveru u psíka bol „koncert práce so psom“ tak sa vám ho pokúsim opísať.
Erik si vybral tvrdohlavého psa. Krásne sme to videli znovu a znovu na stolíku pri pudlíkovi, teriéroch ale aj howavart-ovi a u iných plemien. U veľkých plemien bolo priam pravidlo, že pes na neho chcel vyskočiť, odtiahol rukou vodítko ďalej od seba, povedal rázne hrdelné „AE“ a prinútil ho zísť všetkými štyrmi na zem. Kúsok sa pohli dopredu a všetko sa znovu zopakovalo až sa pes trochu upokojil a Erik vysvetľoval čo ktorý pohyb znamená v „psej reči“. Videla som to už veľa krát u cvičiteľoch, ale takto pekne okomentované čo sa deje v psej hlave nie. Zdôrazňujem, v jeho práci so psom nebolo ani kúsok násilia. Pre predvádzanie na stoli si ako prvého vybral boston teriéra. Postavil si ho na stôl. Jemne ho hladkal po chrbte a jednou rukou sa snažil zafixovať retiazku s hlavou a rozprával sa s ním a zároveň aj s nami. Ak sa psík snažil vyšmyknúť, triasol sa alebo vymýšľal iné kúsky, nazval ho „Ty si ale herec“ alebo komentoval v zmysle „Pozrite, toto je veľmi múdry psík, presne vie čo na mňa môže platiť, koľko trikov na mne skúša aby mal navrch a uľútilo sa mi ho! Veľmi múdry psík!” Keď sa Erikovi podarilo zvládnuť kontrolu nad hlavou, prešiel na predné nohy, zafixoval ich. Znovu mu hladkal chrbát a prešiel na zadné nohy. Potom psíka zdvihol zo stola a znovu sa ho snažil postaviť na stôl. Pes si snažil vyložiť si na neho pravú labku. Znovu mu zafixoval hlavu (na to mal špeciálnu techniku, ktorú nás učil) a keď ju mal pod kontrolou, jemne hladkal jeho chrbát a upravil postoj. Dôveru získaval jemne, rešpektom a úctou, dodržaním psej reči (nepozeraj priamo do očí, nedvíhaj ruku s vodítkom do výšky nad psa) a hlavne, neponáhľal sa, dožičil psovi dostatočný priestor. Mali sme to možnosť vidieť aj u veľkých plemien a potom si to skúšať na vlastných psoch. Vo chvíli keď majiteľ získal kontrolu nad svojím dominantným a rozmaznaným psíkom, jeho spolupráca pri handlingu sa veľmi zlepšila. Zaujímavé bolo, že napríklad si zobral bojazlivého psa. Priam sa pod ním triasol a znovu mu hovorí: „Ty si ale herec.“ Vytiahol pamlsok a pes sa k nemu s radosťou načiahol a zobral si. „Vidíte, že je to herec? Keby sa ma naozaj bál, tak si v žiadnom prípade pamlsok nezoberie. Je to herec!“ Erik uvoľnil vodítko a keď kráčal, nechal psovi dostatočný priestor, nedíval sa na neho, nevšímal si ho, nechal ho nech sa vrtí, predbehne, ide pozadu, zapletie sa do vodítka, tváril sa, že ho nevidí, ruku dal kúsok ďalej od tela, vo výške bedra, nedvíhal ju, nedržal na krátko a kráčal rovnakým tempom bez ohľadu na psa, vystretý, spokojný so sebou a celým svetom. Druhé kolo bolo lepšie, tretie šiel pes úplne v pohode.
Ak by som mala hodnotiť či kurz splnil moje očakávanie, tak čo sa týka vedenia semináru a jeho obsahu áno, čo sa týka individuálneho priestoru pre prácu s vlastným psom a odstránenia niektorých negatív tak na 50%.