„Zomrel kráľ, nech žije kráľ“ zahájil dnes večer Silvestrovské prianie Vojtek v divadle, keď dohrali Moliérovho Lakomca. Vysvietená budova ozdobená Vianočným stromčekom priniesla sviatočnú náladu do mojej duše.
V koncoročnom zhone, na prechádzkach s mojimi havinami mi posledný mesiac vo vnútri zaznievali myšlienky, čo by som si tak v roku 2015 priala, či je na svete ešte niečo, čoho nemám na rozdávanie? Vecí a peňazí nie je nikdy dosť, ale v podstate, je ich priveľa. Lásky a… láskavosti sa vám dostáva toľko, koľko jej rozdáte a v mojom srdci je rovnováha a pohoda. Zdravie je dar, s ktorým stále hazardujem… Svojim kolegom a priateľom, ale aj pre seba samu som si želala, aby sa nám podarilo byť dokonalejšími a lepšími ľuďmi ako sme boli. A po posledných rozhovoroch a stretnutiach v tieto dni si myslím, musíme zo seba sňať bremeno rečí o „vyššej moci“ ktorá je zdrojom zla a nerovnomerného blahobytu alebo prenasledovania a pocitu bezmocnosti a sústreďme sa na veci a činy, ktoré vieme ovplyvniť.
A tak sa postupne dostávam k môjmu prianiu, pretože to, čo často nerozmyslene míňame a nemáme je ČAS. Našich najbližších 365 dní tohto roka je presne vymeraných . Nenafúkneme ich, neskrátime, nespomalíme ani nezrýchlime, jednoducho budú plynúť. Je len na nás, ako ich strávime. Tak vám všetkým, mojim kamarátkam a kamarátom zo sveta psíčkárov prajem, aby ste každý deň roku 2015 strávili naplno a vytvorili úžasné veci.
