„Zomrel kráľ, nech žije kráľ“ zahájil dnes večer Silvestrovské prianie Vojtek v divadle, keď dohrali Moliérovho Lakomca. Vysvietená budova ozdobená Vianočným stromčekom priniesla sviatočnú náladu do mojej duše.
V koncoročnom zhone, na prechádzkach s mojimi havinami mi posledný mesiac vo vnútri zaznievali myšlienky, čo by som si tak v roku 2015 priala, či je na svete ešte niečo, čoho nemám na rozdávanie? Vecí a peňazí nie je nikdy dosť, ale v podstate, je ich priveľa. Lásky a… láskavosti sa vám dostáva toľko, koľko jej rozdáte a v mojom srdci je rovnováha a pohoda. Zdravie je dar, s ktorým stále hazardujem… Svojim kolegom a priateľom, ale aj pre seba samu som si želala, aby sa nám podarilo byť dokonalejšími a lepšími ľuďmi ako sme boli. A po posledných rozhovoroch a stretnutiach v tieto dni si myslím, musíme zo seba sňať bremeno rečí o „vyššej moci“ ktorá je zdrojom zla a nerovnomerného blahobytu alebo prenasledovania a pocitu bezmocnosti a sústreďme sa na veci a činy, ktoré vieme ovplyvniť.
A tak sa postupne dostávam k môjmu prianiu, pretože to, čo často nerozmyslene míňame a nemáme je ČAS. Našich najbližších 365 dní tohto roka je presne vymeraných . Nenafúkneme ich, neskrátime, nespomalíme ani nezrýchlime, jednoducho budú plynúť. Je len na nás, ako ich strávime. Tak vám všetkým, mojim kamarátkam a kamarátom zo sveta psíčkárov prajem, aby ste každý deň roku 2015 strávili naplno a vytvorili úžasné veci.
Môj život s Cavalierom
Cavalier víkend 2014
Slovenský Cavalier a King Charles Spaniel klub organizuje každý rok cavalier víkend. Tento rok som sa podujala pomôcť s organizáciou Vierke a Edovi Stloukalovcom, ktorý si túto úlohu plnia už veľa rokov. Bol to pre mňa nový zážitok a super zábava od plánovania, hľadania miesta až po realizáciu. Vybrala som Holubyho chatu v Bielych Karpatoch. Miesto som poznala a odporúčam na výlet, pretože v okolí sú vzorne pokosené lúky a psíkovia sa vám nezachlpia od repíka a tráv.
Prvé narodeniny šteniatok z vrhu A
Prvé narodeniny môjho prvého vrhu z Malého majera je veľká udalosť a tak ju treba osláviť. Tešila som sa, pretože pozvanie prijali skoro všetci majitelia, okrem Janky z Považskej Bystrice, ona varuje nový prírastok TR sučku Asie. Takže prišiel Artuš s Jurkom a Katkou, Atos s Andrejom, Anetkou a Katkou, Anabela so Soňou a Igorom no a ešte my s Artemis. Mamina Ziva bola vo vyhnanstve zavretá v spálni, pretože hárala a tak na nás aspoň celý večer štekala z vyhnanstva.
Bolo nádherné májové poobedie, nechce sa mi veriť, že sa počasie nakoniec umúdrilo. Pre nás sme mali grilovačku, pre psíkov som dokonca urobila tortu! Na granule som dala tvaroh a poliala želatínou aby to držalo pokope. No, že by boli nejaké nadšené nemôžem povedať, jediná ktorá zjedla svoju porciu bola Ziva. Na budúce dám tuším len tvaroh Rajo a bez želatíny, tej najmenej dôverovali. Viac sa tešili z balíčka, v ktorom mali kačacie sušené plátky a voňavé črievka a pískajúce hračky. Tie sme radšej hneď skryli lebo by sme ohluchli od pískania. Od Janky som dostala aspoň fotku Amarylis s jej novou kamarátkou Asiou.
Bolo krásne pozorovať ako sa k sebe vrátili presne ako keď boli šteniatka, Missy a Artuš sa hrali ako voľakedy, naháňali, bláznili a nakoniec aj potuľkali, a Atos sa viac hral s Anabelou, miernejšie.
PF 2013
Pri stretnutí k Vianočnej gratulácii vyslovil polyhistor Pavlinec otázku, ktorá vo mne počas posledných dní v decembri 2013 rezonovala: „Kam smerujeme? Je naša snaha výsledkom evolúcie, kedy pri náhodnom spojení v rámci chaosu vzniká nová hodnota, alebo ide o plánovaný zásah inej moci?“ Pomenoval moje pocity tak krásne zložito.