Prišiel čas aby sme pre moju maličkú Donu (otec Gayhalo Montreal + mamina ICH Artemis Z Malého Majera) začali hladať milujúcu rodinku. Dona je odvážna, veselá, neskutočne zvedavá a prvá do každého stretnutia, výmyslu alebo bádania. Môj manžel hovorí “pes s osobnosťou”. Má dokonalú postavu, veľké tmavé oči a výrazné tmavé sfarbenie nošteka a pusinky, veľmi súmernú masku. Má výborný rodokmeň, obidvaja rodičia zdravé srdiečka a negatívne zdravotné vyšetrenia a excelentné výsledky na výstavách. Šteniatko je vhodné na chov, výstavy alebo len ako člen milujúcej rodinky.
8. týždeň
Darth Z Malého Majera dnes odišiel do svojho nového domova. Máme aj prvé správy, v prvom momente keď prišiel domov bol trochu vyplašený, ale potom sa už veselo naháňal s jeho 9 mesačnou kamarátkou Holly. Uvidíme ako prežije svoju prvú noc, budem na neho myslieť.
5. týždeň
Šteniatka rastú ako z vody, už si užívajú volnosti na trávičke pod dohľadom svojej starej mamy, mamy a tety
6.3.2017 Ako sa narodili naše šteniatka vrh D.
„Idem pre vás, Missy začala rodiť!“ Telefonát nás zastihol s Katkou u našej krajčírky Lindy na skúške svadobných šiat. V prvom momente som podľahla panike. „Šteniatko je už na ceste, hlavička ide von!“ Tak sme sa ospravedlnili, látku nechali látkou a vybehli k autu. Doma s Missy, ktorá kráčala ako generál z jedného konca kúpelne na druhý, bola Jarka a keď som sučku pozrela, z rodidiel bolo vidieť bublinku plodových obalov. Našťastie ešte nebola prasknutá. Missy predtým urputne hrabala v záhrade, takže vyzerala ako krtko. Šup do vane umyť. Missy nechcela byť dnu a mierne sťahy bruška a tlaky sa opakovali každých 20 min. Po prvej panike to takto trvalo ďalšiu hodinu a ďalšiu až som okolo pol noci zdriemla. Zobudila som sa na vôňu mäsovej polievky. Totižto, keď som videla, že Missy začína rodiť vytiahla som jahniatko z mrazničky, že ju po pôrode nakŕmim surovým mäskom. Katka však usúdila, že určite bude potrebovať vývar. Kým som spala, medzi sťahmi Missy, začala variť jahňaciu polievočku z rebierok a krku a zvyšok nasolila a nacesnakovala na nedeľné barbeque. Bolo okolo jednej ráno. Vystriedala som Katulu, ktorá zaspala v obývačke ako drevo. Dovarila som polievku a do rána som každých 20 min špacírovala po našej ulici, lebo Missy bola presvedčená, že sa potrebuje venčiť a odmietala byť dnu.
Okolo piatej som videla, že Missy začína byť unavená, kontrakcie sa neobjavovali a bublinka narástla, odozvy šteniatok boli menej výrazné. Znovu ma chytila panika. Zobudila som dcéru, sadli sme do auta a šli do Lamača. Nedobili sme sa, tak sme sa presunuli na pohotovosť na Bajzovej, oproti Zimnému štadiónu. Chodievala som majiteľka Bely, tak som mala dobrú referenciu. Privítala nás praktická a pohodová lekárka, skontrolovala odozvy, všetkým šteniatkam čo našla bilo srdiečko. Chvíľu Missy pozorovala a potom jej pichla oxitocín. Slabunká reakcia sa objavila do 5 min, ale to nestačilo ani len na prvé potlačenie. Po pol hodine pichla druhú injekciu, bez žiadnej odozvy, tak nás poslala domov, že musí spraviť cisársky rez a Missy si chcela nechať tam. „Počkám von.“ Zahlásila som odhodlane, ale Katka s chladnou hlavou ma okamžite zrušila. „Nie mami, neboj sa, pôjdeme domov, vyvenčíme baby, nakúpime, naraňajkujeme sa a prejde nám to raz dva!“ „Ale šteniatka musia okamžite začať cicať a keď tu nebudem tak pri nich nikto nebude sedieť a prikladať ich.“ „Nebojte sa, my ich priložíme a dáme pozor aby hneď pili a jeden z nás pri nich bude sedieť. Zavolám vám o ôsmej!“ Zahlásila lekárka rozhodne a musím priznať, že mala moju dôveru. Katka a lekárka boli odhodlané a ja príliš unavená aby som im dokázala vzdorovať a tak ma odviezla domov. Nepokoj, čo som cítila sa nedá opísať, ale nič sa už nedalo robiť. Lekárka zavolala okolo 8-mej ráno, vraj máme prísť na 10 tu, máme tri šteniatka a sú všetci úplne v poriadku. „Nie, nie, ja idem hneď!“ Zahlásila som rozhodne. „Ale ja vám ju nedám skôr ako o 9 tej, musím si byť istá že je úplne v poriadku!“ Zahlásila rozhodne. Musím uznať, že pri predchádzajúcom cisaráku so Zivou na tom nikomu nezáležalo, tak som si v duchu povedala, pani doktorke na havinkovi záleží. „Dobre, ale prídem na deviatu a počkám.“ Zahlásila som.
Missy spokojne ležala v boxe, ktorý sme priniesli na svojej podložke od Maji Kasanovej, na čistej podložke pre pacientov, prikrytá so šteniatkami ešte jednou dekou navyše. Malé intenzívne cicali. Okolo nich stáli dvaja asistenti a s lekárkou nakúkali na ten malý zázrak čo sa im podaril. „Asistovala som pánu doktorovi, prvý mal byť TR chlapček, ale priam do ruky sa z rany prvá vyšupla TR sučka, potom sme z rodidiel vybrali TR psíka a posledný bol tento malý BH psík. Sú dosť veľké!“ Mne pripadali také ako moje predchádzajúce šteniatka, keď som ich doma odvážila tak mali 300 g TR šteniatka a 250g BH psík. Len v prvom vrhu som mala šteniatka od 200 do 250g a vtedy Ziva porodila úplne normálne. V ďalších vrhoch vážili šteniatka okolo 300 g a mala problém pri pôrode. „Prvý by sa narodil TR psík, hlavičku mal v rodidlách ale bolo vidieť že mal problém sa cez ne dostať. Maternica vôbec nejavila známky kontrakcii, bola úplne v poriadku, nechali sme ju tam. Nebola zapálená, takže bude môcť mať ešte raz šteniatka.“ Pani doktorka sa uistila, že určite zavoláme a prídeme keby sa nám čokoľvek nezdalo, porozprávala priebeh pôrodu, objednala nás na ráno na opakovanú injekciu antibiotík a kontrolu šteniatok v nedeľu doobeda a s ťažkým srdcom nás pustila domov.
„Máme 1TR a 1BH psíka a 1TR sučku.“ Volala som hneď z auta domov. Cítila som, ako mi odľahlo. Teraz nás čakajú náročné dni a noci, keď budem jedným uchom počúvať každé zapišťanie, budem úzkostlivo sledovať každý zrýchlený dych Missinky, sledovať či dosť pije, či nemá náhodou teplotu, či dosť zjedla a sledovať bruško, či sa jej nerobia hrčky okolo cicíkov a nedostáva zápal. Prikladať maličké na stvrdnuté bradavky a natierať sučke bruško kokosovým olejom, aby sa mliečko uvoľnilo a mohli ho vypiť. Keď si čítam tieto riadky tak si hovorím, asi som blázon! Keby ste však vedeli aké je to úžasné a nádherné sledovať týchto drobčekov ako vedia bojovať o svoje miestočko na tomto svete! Kým ich nesľúbim budúcim majiteľom, sú moje
Zobudila som sa ešte bolo ranné šero, Missy cupkala po byte a pýtala sa von. Potom si ku mne znovu ľahla a otrčila bruško, aby som jej ho hladkala a cítila som, že nás znovu obchádzajú driemoty a vtedy som prvý krát pocítila ako sa jej úplne nenápadne v bušku čosi odulo a zabubnovalo, môžete si to predstaviť ako keby vo vode plávali rybky alebo sa rozozvučal malý bubienok, bum bum bum a potom o kúsok ďalej. V knižkách sa hovorí, že malinké šteniatka cítiť až v nejakom siedmom týždni, ale ja si myslím, že niekde medzi nocou a dňom keď všetci trochu bdieme a trochu snívame sa nám môžu začať prihovárať. Sú to predsa cavaliere a ich najväčšou radosťou je, keď sú pri nás, no nie?
S radosťou by som chcela oznámiť, že čakáme vrh D, Matka ICH. Artemis Z Malého Majera, a otec Gayhala Montreal du Chateau Noblesse.
Ďakujem Tanja Schumann za veľmi milé privítanie a “úspešné dvorenie” jej Taddyho voči našej Missinke. Musím uznať že sa Missy budúci tatino veľmi páčil a tak všetko prebehlo bez problémov.
