Keď som sa stretla prvý krát s tým, že šteniatku zišiel dole len jeden semenník, netušila som o čom hovoríme, keďže v cavalierom svete sa kladie dôraz na iné dedičné ochorenia.
S dovolením chovateľky labrador retrieverov chovnej stanice Sorbon´s Legend pani Dudovej, uvádzam na svojej stránke jej článok (pozri facebook alebo http://www.sorbonslegend.sk/sorbon/sorbon.nsf/docs/homepage).
Kryptorchizmus, Dudová, www.sorbonslegend.sk
Skúsenosti z posledného obdobia ma utvrdili v tom napísať článok o kryptorchizme – chorobe, ktorá je dedičná, zdedená ako genetická informácia po matke a otcovi. Klinicky povedané kryptorchizmus je stav, kedy u psa jeden alebo oba semenníky nezostúpia do mieška. Štandard pre Labradorského retrievera uvádza, že oba semenníky musia byť zostúpené v miešku, v opačnom prípade je to vylučujúca vada z chovu. Vznik kryptorchizmu je podmienený geneticky (malé percento uvádza úraz, alebo iný vplyv) a to autosomálnym recesívnym génom. Autosomálny znamená, že gén nie je viazaný na pohlavné chromozómy, preto prenášačmi genetického defektu môžu byť rovnako pes aj suka. Recesívny znamená, že oba párové gény sú defektné – každá vlastnosť v organizme je kódovaná minimálne jedným génom, ktorý je tvorený dvoma chromozómami, jeden z nich pre danú vlastnosť odovzdá potomkovi otec a druhý matka.
Pre lepšie pochopenie prikladám schému a k nej kľúč:
KK – DOMINANTNÝ HOMOZYGOT
– párové gény pre kryptorchizmus sú rovnaké
– nesú normálnu genetickú informáciu
– pes má zostúpené oba semenníky
suka je zdravá a plodná, neprenáša kryptorchizmus na potomkov
pes je zdravý a plodný, neprenáša kryptorchizmus na potomkov
Kk – HETEROZYGOT
– párové gény pre kryptorchizmus sú rozdielne, jeden gén nesie normálnu genetickú
informáciu a druhý defektnú genetickú informáciu
– vonkajší prejav defektného génu je ale prekrytý normálnym „silnejším“ génom – pes
má zostúpené oba semenníky
suka je zdravá bez klinických prejavov ochorenia, je plodná a prenáša kryptorchizmus na časť svojich potomkov
pes je zdravý bez klinických prejavov ochorenia, je plodný a prenáša kryptorchizmus na časť svojich potomkov
kk – RECESÍVNY HOMOZYGOT
– párové gény pre kryptorchizmus sú rovnaké
– oba gény nesú defektnú genetickú informáciu
– pes nemá zostúpený jeden alebo oba semenníky v miešku
suka je zdravá bez klinických prejavov ochorenia, je plodná a prenáša kryptorchizmus na každého svojho potomka
pes je chorý (kryptorchid), ak je jednostranný kryptorchid (teda nemá zostúpený len jeden semenník) je plodný a prenáša kryptorchizmus na všetkých svojich potomkov
ak je obojstranný kryptorchid (nemá zostpúpené oba semenníky) je neplodný a nemá potomkov.
Zo schémy (pozrite si na stránke www.sorbonslegend.sk ) vyplýva jedna podstatná informácia, a to, že ak sa vo vrhu objaví kryptorchid, tak prenášačmi tohto ochorenia sú otec aj matka! Nielen jeden z nich, ale obidvaja a tak obaja by mali byť vyradený z chovu. Často krát sa v týchto prípadoch kladie kryptorchizmus za vinu len kryciemu psovi, avšak na vine je rovnako pes ako aj suka. A to je práve jedna zo „zákerností“ kryptorchizmu pre chov – suka môže byť skrytý prenášač, pretože ak sa nakryje zdravým psom, ich potomkovia sú klinicky zdraví, hoci sú prenášači ochorenia. Pri tomto ochorení neexistuje spôsob ako vopred zistiť postihnutie psa či suky. Jediné čo nám ostáva je skúšanie a následná prísna selekcia. Ale tá bohužiaľ absentuje. Nie je vôbec zvláštnosťou, že krycie psy, ktoré preukázateľne nesú kryptorchizmus sa bez ďalšieho v chove používajú. A tiež nepochopím, ako niekto môže na suke, ktorá dala vo vrhu kryptorchidov odchovať ďalšie štyri vrhy. Tu vyvstáva otázka, prečo sa už za tie roky nezačali registrovať takéto prípady? Ale to je asi na zodpovednosti a svedomí každého jedného z nás. Jedným z dôvodov prečo tento článok píšem, je aj tá skutočnosť, že mnohí chovatelia ani nevedia, že takéto ochorenie existuje, ba dokonca ho ani nevedia vo štvrtom týždni života ich šteniatok skontrolovať. K správnemu zostúpeniu semenníkov by malo dôjsť vo štvrtom týždni života šteniatka. Obyčajne ak semenníky zostúpia do ôsmeho týždňa, tak sa to považuje za normálne (niektorí odborníci však považujú štvrtý týždeň za limitnú hranicu). Zostúpenie po ôsmom týždni života šteniatka je striktne a definitívne defekt. Následná manipulácia (či už hormonálna liečba, alebo chirurgický zákrok) sú prípustné len zo zdravotných dôvodov, nie však na „oklamanie“ chovnosti. Tu by bolo asi na mieste napísať, aké zdravotné následky má toto ochorenie. Suky sú na tom lepšie, pretože okrem toho, že túto chorobu prenášajú, tak nemajú žiadne negatívne zdravotné následky. U psov je to omnoho komplikovanejšie – ak im nezostúpia semenníky, je ťažké diagnostikovať, či nezostúpili preto, že ich nemá vôbec, alebo ich má, ale po ceste do miešku sa zastavili. V prvom prípade je to lepšie, lebo opäť to nemá pre psa žiadne následky, no v druhom prípade je to omnoho horšie. Ak semenník zostane v brušnej dutine, nie je neobvyklým následkom rakovina. A to z jednoduchého dôvodu. Teplota semenníkov je podstatne nižšia ako teplota brušnej dutiny. Dôsledkom vplyvu tohto nepriaznivého prostredia dochádza k bujneniu nezostúpeného semenníka, ktoré môže prerásť do rakovinotvorného procesu. V prípade výskytu kryptorchizmu sa preto odporúča kastrácia postihnutého jedinca, práve, aby sa predišlo týmto nepríjemnostiam. Takže, ak si kupuje niekto jedinca postihnutého touto genetickou vadou, musí si uvedomiť, že skôr či neskôr bude musieť túto otázku riešiť, čo nie je práve príjemná záležitosť po žiadnej stránke.
Bohužiaľ, sama som sa vo svojich začiatkoch s týmto ochorením stretla a vtedy mi nikto nevysvetlil, neporadil…..až návšteva prednášky „Krycí pes“ od MVDr. Lázničku (ktorého považujem za výborného špecialistu na otázky reprodukcie) a štúdium literatúry mi toto ochorenie pomohli pochopiť a uvedomiť si čo ďalej. Dnes sa o tieto informácie delím, pretože, ako som už povedala, nejde o ochorenie, ktoré je akokoľvek testovateľné, ale bohužiaľ sa ukáže až príliš neskoro a na živých tvoroch. A preto, aj pod vplyvom posledných udalostí apelujem na všetkých, aby si uvedomili, že nie choroby, ktoré sú síce dedičné, ale testovateľné a ktorých sa práve vďaka testovaniu dokážeme zbaviť už v prvej generácii potomkov, majú byť tou absolútnou podmienkou v chove, ale práve choroby akými sú kryptorchizmus, katarakta (vlastne celá rada očných ochorení, zistiteľných len na základe opakovaného každoročného očného vyšetrenia), či osteochondróza päty, kolena, ramena, alebo lakťa a ďalšie….sú ochoreniami, ktoré skutočne zaťažujú chov a samotných jedincov a sú závislé len od zodpovednosti chovateľa a jeho ochoty ku klinickému vyšetreniu a jeho následnej prísnej selekcii. Toto sú ochorenia, ktoré sa s nami hrajú „beh na dlhé trate“ a čím skôr sa k nim postavíme zodpovedne, tým skôr bude ten beh menej náročný.
Čisto štatisticky….skúsil si už niekto urobiť prieskum koľko jedincov v súčasnej populácii preukázateľne trpí chorobou EIC a koľkí sú postihnutí osteochondrózou kolena? Myslím, že v druhom prípade to bude žalostne veľa…. tak sa skúsme sústrediť na naozaj závažné problémy v chove a keď už robiť opatrenia, tak tie, ktoré chov posunú vpred a nie zvýšia počet „bezpapierových“ jedincov. Možno viac by pomohla osveta, vysvetlenie, rada….pretože tam kde nie je vedomosť, nie je ani svedomie.
Dovolím si pridať komentár, pretože radikálne vyraďovanie prenášačov z chovu (bez ohľadu na typ dedičného ochorenia) má v tak malej genetickej základni ako je napr. u cavalierov jedno obrovské riziko a tým je, že by sa mohlo stať, že plemeno ako také vyhynie úplne. Respektíve, ostane len u bezpapierových jedincov. Prote môj záver by bol v zmysle, my ako chovatelia úprimne hovorme o chybách svojich psíkov a rozumnou kombináciou rodičov postupne zlepšime ich zdravotný stav.
Možno ešte jedna “naivná” poznámka. Verím v rozmanitosť prírody a jej regeneračné schopnosti, ak k tomuto pridáme poznanie, silu ducha, bude nás korunovať úspech.