Na výstavu DUOCACIB Bratislava v októbri 2015 som psíkov intenzívne pripravovala od konca augusta. Bola pre mňa špeciálna, pretože som na nej mala predvádzať obidve šteniatka z môjho prvého vrhu Artuša a Artemis Z Malého Majera. Majiteľka Artuša, Katka sa rozhodla, že ho predsa len uchovní. Obaja mali dva a pol roka. Artemis už bola v triede šampiónov a mojím cieľom bolo predviesť ju po čase výstav v zahraničí znovu chovateľom, kamarátom a verejnosti na Slovensku. Artuš bol na výstave naposledy ako 9 mesačný, dostal známku výborná. Vyrástol z neho silný pes s peknou stavbou tela, typickou samčou hlavou a pekným pohybom. Naším plánom bolo dosiahnuť známku minimálne veľmi dobrá, aby sme ho mohli uchovniť. Príprava spočívala v dlhých prechádzkach na kondíciu, tréningoch predvádzania, obidvaja potrebovali zhodiť a Katka podľa odporúčaní zlepšila kondíciu jeho srsti pravidelným kúpaním a česaním.
Deň D prišiel a naša malá výprava sa uvelebila pri rohu kruhu. Medzinárodnej výstavy sa zúčastnilo 12 psov a 10 sučiek z Čiech a Slovenska, skutočne dobrej kvality. Napriek menšiemu počtu som vedela, že konkurencia je vysoká. Rozhodcom bol pán Vondroušek z Čiech. Pred nami bolo v kruhu niekoľko plemien. Mal pekne konzistentné hodnotenie, páčili sa mu psy silné v type, s pevnou kostrou a výraznou hlavou.
Česala som si psíkov, debatovala s kamarátkami chovateľkami a majiteľmi mojich psíkov, ktorí nás prišli pozrieť a začínala mať poriadnu trému. Predvedenie v kruhu trvá chvíľu, podľa počtu psov a z toho sa vášmu psíkovi ujde niekoľko minúť, kedy musí zaujať rozhodcu. Napriek tomu, že som s Arušom absolvovala tréningový handling víkend, netušila som, aký bude v kruhu. Čupla som si k nemu a chytila jeho veľkú hlavu do dlaní. „Artuško, teraz sa sústreď, musíš byť najkrajší.“ Pošepkala som mu, opravila nasadenie vodítka pod krkom a vošli sme do kruhu. Išli sme prví a to mu sedelo, je to silne dominantný pes a do kruhu vošiel ako kráľ. Zastali sme a chcela som ho v postoji trochu poopraviť. Uhol sa a nespokojne na mňa pozrel, čo sa do neho starám. Fíha, s tebou budem musieť robiť inak ako s Missy. Pomyslela som si a kým si rozhodca pozeral nástup ostatných psov som ho otočila okolo seba a nechala, nech sa voľne postaví. Predvedenie v pohybe mu išlo výborne, má, ako to naša trénerka Zuzka Likierová hovorí „drive“, ide majestátne kúsok vpredu, vyšportovaný pekný pohyb. Vystavovanie v kruhu je fakt zaujímavý zážitok. Niekedy za funguje neverbálna komunikácia medzi rozhodcom a psom a pes si ho získa. Potom už ide všetko hladko a ja som mala od okamihu ako som vstúpila do kruhu presne tento pocit.
Pri predvedení na stole to už bolo zjavné. Artuš zdvihol hlavu, nechal sa upraviť a sústredil sa. Rozhodca diktoval hodnotenie: „ Silný, typický pes, výborná hlava, dlhé ucho, výborný rovný chrbát správne zauhlený. Výborný.“ Uvedomila som si ako sa začínam šťastne usmievať a nával energie a radosťi.
Dala som ho dole zo stola a Katke ukazovala šťastne V ako výborný a zaradila sa na koniec. S tým už mal Artuš problém. Prečo by mal stáť za ostatnými psami? Obzeral sa a chcel ich oňuchať a tak som ho musela zaujať a zrovnať. Kým prebehlo hodnotenie ostatných psov tak sa upokojil a pekne postavil. Ešte jedno predvedenie pohybu v kruhu a rozhodca nás nasmeroval na miesto prvého. Za kruhom sa ozval radostný aplaus a ja som v eufórii vyšla z kruhu, máme CAC. „Kam idete, ešte o CACIB-a“ vrátila ma Maja Kasanová. Rýchlo, už nemám odmenu, ktosi mi vtlačil do ruky kúsok sušeného mäska a už sme šli.
Rozhodca dlho nerozmýšľal a označil ako víťaza psov Artuša. Máme CACIB! Nemohla som tomu uveriť! Katka neveriacky objímala svojho miláčika a rýchlo telefonovala manželovi. Potom prebehlo hodnotenie sučiek.
Missy bola v krhu šampiónov a dostala tiež CAC úplne v pohodičke, ale u nej to každý očakával. Takže sme šli do kruhu s obidvomi, Maja Kasanová mi predviedla Missy a výsledok úžasný
Artuš BOB, Missy BOS s mojím prvým vrhom v živote! Prvý krát v živote postupjem do záverečných súťaží. To bola taká radosť, cítila som ako sa okolo nás priam hromadí kopec pozitívnej energie vo mne a mojich kamarátoch za kruhom. Objímali ma a gratulovali. Bol to super pocit.
Na záverečky sme čakali do tretej. Znovu som pripravila Artuša, bol v pohode. Čakanie chvíľu zabralo kým prešli všetky predchádzajúce súťaže a skupiny. Nastúpila som do prípravného kruhu a len tak si stála. Do kruhu vošla pani, myslela som si, že organizátor a ide nás zoradiť podľa čísiel. Potom pozerá, handleri upravujú psov do výstavného postoja. Ups, to je rozhodca a robí si prvý výber!
Som ja ale trdlo! Rýchlo som Artuša postavila, prešla popri nás, zacítila som že na mňa na okamih pozrela a potom znovu pozrela na psa. Potom šla ďalej. Vošli sme do kruhu. Je to iné, v záverečkách je kruh veľký, moderátor komentuje váš nástup a pri vstupe sa na vás díva celé okolie. Predviedla som Artuša, postavila ho do výstavného postoja a čakali kým sa zoradili ostatní, bolo tam vyše 20 plemien. Rozhodkyňa vybrala prvých päť a nás spolu s ostatnými poslala preč a pri odchode sme dostali svoj vytúžený BOB pohár.
Z hlboka som si vydýchla. Tak to teda bol zážitok! Artuš je zaujímavý psík. Od narodenia, keď ho niekto uvidel prvý krát ho buď zbožňoval alebo „zatratil“, nepáčil sa a myslím, že tak to ostane. A to som netušila aká úžasná bude nedeľa.