Život si bežal svojou cestou. Vysoká škola, zamestnanie, svadba. Mala som všetko o čom som v 17 snívala. Rodinu, prácu, kamarátky a kamarátov. Nejaký čas sme žili v zahraničí, veľa sme cestovali (Sydney, Štrasburg, Nashvile a ďalšie ponuky boli otvorené.) Neviem ako sa zvláda bežná materská dovolenka, moja bola úžasná a ťažká zároveň. Každý rok v inom štáte, s novými kamarátmi, ďaleko od rodiny a plná vzrušujúcich zážitkov a skúseností. Medzi časom sme sa túlali s dvomi deťmi a kopou kufrov, až prišiel okamih, keď sme stáli pred rozhodnutím, syn mal ísť do prvej triedy.
Život nám s manželom daroval úžasnú možnosť, „vybrať si miesto, kde chceme žiť“ a vybrali sme si. Budem žiť tu, na Slovensku. Eufória z rozhodnutia, realita z precitnutia. Deti začínali vyrastať do veku zodpovednosti, prestali ma tak potrebovať, manžel bol ponorený do svojich povinností a ja čím ďalej tým viac do svojich. Po rokoch, keď mne samej nepatrila ani jedna minúta dňa som začala znovu snívať. Zistila som, že všetci si žijú svojím životom, že láska ktorú rozdávam patrí viacerým a láska ktorú dostávam mi nestačí. Ľudia sú príliš zahladení do seba… Zatúžila som po tej inej láske, oddanej, jedinej a bezvýhradnej, láske psa. Deti rástli a mne ostal zvyk z detstva, hladkať s nimi každého psa a mačku, ktorí sa nechali. Spomínala som si na túlanie s Cézarom, na hodiny, ktoré patrili len nám a radosť len tak pre radosť z dňa. Znovu a znovu v rodine zaznievalo, „Mamina my chceme psíka!“ Raz mal „rozum“ manžel raz ja. Postupne sa všetko stabilizovalo, deti mali okolo 10 rokov a začínali byť samostatné, ďalšie sme neplánovali a v rodine sa začala žiadať zmena. Zmena, ktorá by oživila stereotyp, do ktorého sme vkĺzli. Tak sa míňali dni.
Všetky príspevky od adminweb
Cavalier v byte alebo na záhrade
Cavalier je psík, ktorý zámerne neničí a veľmi rýchlo sa učí.
Ailina bola veľmi šikovná a už po mesiaci, ak sme dodržali termíny na venčenie, doma nešpinila, keď tak na podložku pod pacientov, ktorú dostať kúpiť v lekárni. Je výhodnejšia ako noviny, lebo nepremoká. Rocky bol o niečo lenivejší, a kým bol maličký občas neodolal a označkoval roh nábytku, čo nebolo vôbec príjemné, ale veľmi skoro pochopil, že sa to nesmie.
Treba si uvedomiť, že cavalier dva krát do roka pĺzne, čiastočne stráca chlpy celý rok a tie sú úplne všade. Je praktické nedovoliť mu ísť na sedačku. V skutočnosti je však veľmi ťažké to dodržať a odolať mu. Pritúlený cavalier, ktorý vedľa vás drieme je balzam na dušu.
Môj prvý pes
Môj prvý pes v živote bol čuvač Cézar z chovnej stanice Biely Démon.Dostala som ho na 17. narodeniny a môj život sa zmenil. Bola som neistá puberťáčka túlajúca sa sama po uliciach a Karpatochv okolí Stupavy, plná snov, odtrhnutých od reality. Pocit,ktorý vo mojich spomienkach ostal, samozrejme, vnútorný pocit vnútorného sveta. Jeden zo snov bolo mať psa. Pamätám sa, ako som ležiavala dlho do noci v posteli a predstavovala si,aké by to bolo mať niekoho, kto ma bude milovať takú aká som,nebude ma kritizovať a už len to že k nemu prídem ho naplní radosťou a láskou.