Dnes majú šteniatka 4 mesiace. No a dnes prišiel deň, kedy sme sa rozlúčili s poslednou sučkou Belou. Našťastie doma ostáva Missy. Soňa sa vrátila zo zahraničia a prišla si pre ňu. Neviem či to môže tak byť, ale myslím si, že Bela vedela, že je jej. Chodili ju pozerať raz so synom, raz s priateľom, bolo to veľmi milé. Bela dokonca dostala vankúšik s vôňou budúceho domova, aby si ich pamätala. Dohodli sme sa,že bude lepšie ak nebude chvíľu u nás a chvíľu u nej, kým nepríde natrvalo.
Môj život s Cavalierom
Cavalieria mamina
Piatok ráno. S Katkou sme prišli do domčeka v Lukavici na predĺžený víkend.
Zbožňujem rána v domčeku. Už máme u seba len Belu, Missy a Zivu. Katka si ešte odfukovala a mňa zobudila malá Bela. Prebojovala sa cez periny ku mojej hlave a ľahla si mi hlavičkou doslova cez môj krk, že ma išla zadusiť. Obe labky mi položila na plecia ako malé dieťatko keď sa túli k mamine. Potom mi začala hryzkať ucho a túlila si ku mne hlavičku, ňufáčik mi pritláčala na líce a doslova si svojím líčkom maznala moje líce až som sa zobudila.
Kúpanie cavalierov
Piatky sa stávajú čím ďalej tým viac našimi obľúbenými dňami, vždy nám prinesú niečo nové. Tento piatok som prišla dosť neskoro, pomaly začínalo padať šero, ale aj tak som sa rozhodla zrelaxovať po celom týždni a dať do poriadku záhradu.
Neprezieravo som sa rozhodla, že jediné čo ešte stihnem je poriadne vyumývať a vystriekať terasu a chodníčky dookola, v najhoršom si zažnem lampu. Ono by to bolo celkom v poriadku, keby som bola havinov prezieravo zavrela v dome, kým by bola vyschla zem okolo terasy. No, chyba lávky… Keď som zo zadumania pri sprchovaní terasy zdvihla hlavu a pozrela sa okolo seba, vybavila sa mi prvá Dysney-ovka Popoluška, keď na chodbe umývala dlážku a Lucifer jej ju zlomyseľne celú zašpinil. Keď si Lucifera vymeníte za troch cavalierov s blatovými fúzmi, na packách čierne ponožky, blatové fľaky a machule na všetkých kedysi snehobielych miestach, vrátane brušiek, ako sedia uprostred terasy pomaľovanej čiernymi packami jeden vedľa druhého, s krásne zježenými ušami, hlavičkami mierne naklonenými nabok, ako sa dívajú ako neviniatka, obraz do komixu. Ešte, že som si nechala z kúpeľne urobiť dvere na záhradu! Takže pekne po poriadku, šupla som do vane Zivu, sadla si do rohu vane k nej a po chvíli všade prskala voda a bublinky od šampóna. Bela s Missy si dali packy na okraj vane a zvedavo nakúkali čo sa to tam deje. Garfield vliezol za nami do kúpeľne, vyskočil si na okraj vane a obchádzal dookola a občas sa snažil packou zachytiť kvapôčky vody, alebo sa otriasal z kvapiek, ktoré ho nechtiac zasiahli.
Ziva už vyzerala ako zmoknuté kura a Missy od závisti skučala a vyskakovala štýlom: „Aj ja už chcem ísť a vyskúšať si to!“ Neostávalo mi inak, vyšampónovanú Zivu som nechala v rohu vane a šupla do nej Missy a už bola aj ona ako zmoknuté kura a po nej šla Bela. Postupne som ich vysprchovala, ale kým som skončila s Belou, Missy si vyliezla na sedaňu v rohu vane za môj chrbát, packy mi dala na plecia, nakoniec som bola celá mokrá aj ja. Konečne boli čisté, už ich len vysušiť. Ziva zbožňuje utieranie. Najprv jej do uteráka vezmem tváričku, očká, zvnútra ušká a hlavu jej poriadne vysuším, potom chrbát, chvost, packy a nakoniec bruško. Vtedy je už uterák skoro celý mokrý, tak ho vymením za ďalší. Vyberiem ju z vane, poutieram a nechám, nech sa ďalej sama suší na osuške na zemi, kým idú na rad baby. Missy sedela v rohu vane a bála sa odtiaľ zliezť, skúšala vstať, ale packy sa jej šmýkali. Nesúhlasne sa mi žalovala, že som začala utierať Belu ako prvú. To jej vykladanie je hrozne smiešne, také rôzne hrubo-tenké zvuky presne zodpovedajúce nálade, tento krát urazené. Prestupovala prednými labkami a bola hrozne smiešna, tak som zbehla po foťák nech mám aspoň akú takú fotku.
Ráno s cavalierom
Je skoro ráno. Obyčajná, rozbitá Štúrova ulica mi puká pod nohami. Nad poliami sa vznáša opar jesenného rána, v diaľke z minúty na minútu silnejšie bzučí diaľnica, na jednej strane ešte vykúka kosák mesiaca a na druhej vychádza bledá, mrazivá gula slnka…
Ráno so šteniatkami
Ráno ma drobci zobudili klasicky o piatej. Najprv požadovačne pišťali a potom zrazu prestali. Vyskočila som z postele skontrolovať čo sa deje. Ziva pri nich ležala a oni si spokojne papkali mliečko, idylka. Úž sa mi nechcelo isť spať, tak som okolo nich “vybavila” raňajšiu hygienu (ešte že ich je len päť! ten kto mal doma 6 týždňové šteniatka vie o čom hovorím) a rozhodla som sa skúsiť ísť znovu so Zivou do lesa. Od času asi týždeň pred pôrodom odmietla chodiť ďalej ako nejakých 100m od domu, proste zaprela labky a odmietla kráčať ďalej, sústredene mi očami hovorila že to preháňam a je čas sa vrátiť.