História plemena

História plemena Cavalier King Charles Spaniel začína niekedy v 16 storočí nášho letopočtu v Anglicku. Pravdepodobne sa vyvinul z loveckých španielov a postupne sa z neho vyvinul spoločenský pes. Toy španiele, ako ich v tom čase volali, sa veľmi líšili veľkosťou, tvarom lebky, nosa (nos bol v tom čase často špicatý a rôznej dĺžky), dĺžkou uší a srsti. Jeho vzhľad môžeme pozorovať na mnohých obrazoch. Ak máte radi históriu a návštevy hradov, zámkov a galérií, hľadanie a fotenie malých španielov na obrazoch sa pre vás môže stať vášnivým koníčkom. Je to tiež možnosť spoznávať ako toy španiele vyzerali v minulosti.

Z histórie sa dozvedáme, že za tohto psíka vďačíme kráľovským anglickým rodom.

V rodine Tudorovcov (1485 – 1603) boli malé španiele známe ako spoločníci dvorných dám.
Podľa priania, Máriu Stuartovnu počas popravy sprevádzal malý španiel a v čase vlády tejto rodiny boli pomenovaní menom King Charles Spaniel.
Plemeno dostalo svoje skutočné meno po Karlovi II (1660 – 1685), ktorého toy španiele neustále sprevádzali, hral sa s nimi radšej ako venoval obchodným a štátnym záležitostiam a rozhodol, že môže ísť ako jediné plemeno na všetky verejné miesta vrátane  snemovne parlamentu. Táto tradícia sa dodržuje v Anglicku dodnes.

Obľuba malých španielov pominula s nástupom Viliama Oranžského a jeho manželky Márie (1689 – 1702) na trón. Do palácov priniesli nové módne plemeno mops. Zároveň s mopsom prišla záľuba chovu psíkov s krátkymi nosmi a toto výrazne ovplyvnilo aj budúci vzhľad malých španielov.

Obľuba malých španielov vzrástla znovu začiatkom 19 storočia vďaka vojvodovi Malborouhg, ktorý ich používal ako spoločníkov pri love. V tom čase boli vo farbe hrdzavá a biela. K tejto rodine sa viaže milá povesť. Vojvoda bol na vojne a jeho manželka, vojvodkyňa Malborough sedávala pri okne a vyčkávala svojho milovaného manžela v zámku Blenheim. Na lone držala svoju obľúbenú bielu sučku. V úzkosti, keď čakala na list od manžela, zvykla tlačiť palcom ploché temeno s bielou lysinkou sučky. Keď sučka porodila šteniatka, všetky mali hrdzavé fľaky po tielku a na hlavičkách hnedý kosoštvorcový znak, ktorý je do dnešnej doby veľmi cenený. Tak vzniklo farebné pomenovanie blenheim.

Ďalšou kráľovnou, ktorá mala v obľube malého španiela vo farbe tricolor s menom Dash, bola kráľovná Viktória. K nej sa viaže povesť, že po svojej korunovácii 1838 sa ponáhľala domov okúpať svojho milovaného psíka. Z tej doby sa malý Dash objavuje na mnohých výšivkách dvorných dám.

Vo farbe ruby je známy malý spaniel pána Risum, ktorý v roku 1875 získal na výstave v Alexandra Palace druhé miesto. Populárnosť vystavovania ušľachtilých psov sa v 19 storočí stávala obľúbenou zábavou a pre mnohých zdrojom prestíže. V tomto čase výrazne ovplyvnila vzhľad španielov móda psov s krátkymi nosmi a tak krížením pravdepodobne s mopsmi vzniklo plemeno, známe pod menom King Charles Spaniel, ktoré má dodnes svoj samostatný FCI štandard.

Postupne pôvodní, dlhonosí španieli prakticky vyhynuli. King s krátkym nosom sa však nepáčil všetkým a mnohí s nostalgiou spomínali na psov Karla II. O znovu vyšľachtenie pôvodného cavaliera sa zaslúžil Američan, pán Roswell Eldrige z Long Islandu Keď prišiel do Anglicka, nemilo prekvapený zistil, že nikde nie sú pôvodné, dlhonosé španiele. S cieľom zachrániť toto plemeno pre budúcnosť, v roku 1926 sľúbil na Cruft výstave psov odmenu 25 libier najlepšiemu zástupcovi “starého typu toy španielov”. Výstavy sa zúčasnili len dvaja zástupcovia, to však stačilo na zaujatie niekoľkých chovateľov, medzi nimi aj pani Pitt. Jej sučka Waif Julia už v nasledujúcom roku vyhrala titul najlepšia sučka. V roku 1928 sa chovatelia a vystavovatelia rozhodli založiť klub Cavalier King Charles Spaniel. Hovorí sa, že názov plemena vznikol vďaka typickému britskému humoru a skrýva sa za ním narážka na občiansku vojnu z rokov 1642 – 1646, kedy proti sebe bojovali “kavalieri” stúpenca Karla I. a “guľaté hlavy” obrancovia parlamentu. Tak starý typ malého španiela s dlhým nosom a plochou lebkou získal pomenovanie Cavalier King Charels Spaniel a malý, krátkonosý španiel s guľatou hlavou King Charles Spaniel.
Pre definovanie štandardu nového plemena bol vybraný psík Ann’s Son, ktorý patril pani Mostyn Walkers. Prvé stretnutie klubu sa konalo 3. mája 1929 a viaže sa k nemu povesť, že minca vyhodená do vzduchu rozhodla a prezidentom klubu sa stala pani Mostyn Walker a jej asistentkou pani Pitt. V roku 1930 bola za prezidentku klubu zvolená pani Pitt a túto funkciu vykonávala počas nasledovných 30 rokov. V tomto čase boli definované aj základné princípy štandardu, ktoré najlepšie vyjadrujú slová “The dog should be guarded from fashion and there was to be no trimming. The perfectly natural dog was desired, and was not to be spoilt to suit individual tastes, or as the saying goes, carved into shape”.

Za vyvrcholenie  chovateľských snáh považujeme Cruft výstavu v roku 1973, rok, keď cavalier CH. Alansmere Aquarius vyhral Best in Show (BIS) medzi 7581 psami, ktoré sa zúčastnili výstavy.

Od tohto roku počet cavalierov a chovateľov postupne rastie alebo klesá a rovnako, ako to bolo v jeho minulosti závisí od momentálnej popularity plemena.